Na letisku s policajtom

Rada na immigration

Presne tymto istym spojom letel mesiac predomnou kamarat Peto, zijuci v Thajsku a stalo sa mu to co sa obcas stava, prvy let do Moskvy meskal, nestihol pripojny let, tak ich ubytovali v Moskve a na druhy den letel do Viedne. Hovorim si, ze jemu sa to stalo tak snad sa to nestane mne. Opak bol pravdou. Z Bangkoku malo lietadlo odlietat 9:15, velku batozinu som uz mal nalozenu, cakal som v odletovej hale na prislusnej GATE (brane). 9:15 a nic. Ani informacia o tom, preco este neletime, skratka sme ani nenastupili do lietadla. Nakoniec sa mi podarilo zistit, ze lietadlo ma problemy s navigacnym systemom (super sprava) a ze to musia opravit a poletime asi o 5h (!) neskor ! Dali nam nejake kupony, za ktore sme sa mohli najest v jednom z letiskovych fastfoodov (chcu nas zabit ?). Samozrejme ze ked som sa s tym pokusal zaplatit v nemenovanom fastfoode kralovskych burgerov, listky tam nepoznali a asi 10 minut som cakal kym si tieto formality zariadili, takze vsetko som uz mal studene pred sebou. Islo mi hlavne o napoj, kedze uz som bol v priestoroch kde sa neda zobrat si vlastnu vodu (mozte si kupit aspon flasku nejakeho alkoholu na cestu, poznate tie zvyky…). Nakoniec sme teda odleteli, aj ked informacna tabula neukazovala, kedy lietadlo naozaj poleti a musel som sa spolahnut na tu pani ktora povedala ze poletime asi o 5 hodin neskor.

Nuda na letisku

V Moskve som sa tesil na ten hotel, nakolko sa cesta tymto zdrzanim len predlzovala. Tam nas opat prekvapili, asi necakali ze meskame, vobec na to neboli pripraveni a v priletovej hale nas nechali cakat asi 3 hodiny. S tym rozdielom, ze tam sa uz voda neda ani kupit, nie su tam zachody… Informacie absolutne ziadne tak sme ani nevedeli na co cakame. Po vyse hodine cakania zacali vystavovat nahradne letenky cestujucim, priblizne 5 minut to trvalo na kazdeho cestujuceho, bolo nas tam asi 200, male deti spali na zemi (uz bolo neskoro) – hrozne ! Samozrejme ze som otvoril usta a dozadoval sa dalsich informacii, pridali sa ku mne dalsi, vysledok bol taky, ze jedna pracovnicka nereagovala, druha okamzite prestala hovorit anglicky (tak som na nu hovoril lamavou rustinou) a tretia co spala vzadu ma uplne ignorovala. Nakoniec vsetky zmizli, a to tak, ze sme mohli vidiet osobne udaje na monitore, ku niektorym pocitacom (nezaheslovanym) som si mohol aj sadnut a kludne tlacit letenky (welcome to Russia !).

Snaha pracovnicok na letisku v moskve

Nakoniec nas presunuli do hotela, kde nas mali ubytovat. K tomu im ale chybali papiere z leteckej spolocnosti, ze nas maju ubytovat. Recepcna dokonca tvrdila, ze nemaju dostatok izieb. Neuveritelne. Rezignoval som a rozhodol som sa ist do miestneho baru to vsetko zapit a pozerat s rusmi hokej (boli majstrovsta sveta v hokeji a akurat sme v ten vecer hrali proti nim). Bohuzial sa mi to nepodarilo, stena asi z 5tich bodyguardov ma nepustila dalej, nakolko nemam ruske viza (naco, ved len letim cez Moskvu) a teda nemozem ist nikam, len na zachod (aj to v sprievode ochranky). Tak sme trcali na recepcii, az som sa nakoniec navtieral jednemu spanielovi, ktory dostal izbu pre styroch sam. Perfektna organizacia. Okolo 2 nad ranom som teda konecne zalahol, hladny ale zalahol. Letiet som mal na druhy den asi 10:40, tak si hovorim ze si aspon pospim (hotel bol hned vedla letiska) a vsetko bude fajn.

Hotel pri letisku

Zas nebolo. Recepcna nas zobudila o 6 rano telefonom, ze mame ist na ranajky, hovorim jej ze letim neskor a chcem spat. Zlozila telefon a o 15 minut uz buchala na izbu, ze mame ist na ranajky. Hotel bol inac pekny, ale nas bodyguardi odviedli do miestnosti, kde nam dali nejake ranajky. Priznam sa, ani som nemal chut, dal som si nejaku kavu a nemal som sil uz ani nikomu nadavat. Nakoniec som sa ale dostal na letisko, a v planovanom case sme odleteli do Viedne. Nastastie mi v niektorej letiskovej hale fungoval internet a mohol som poslat informaciu o tom, ze sa mi let zmenil a teda z letiska potrebujem odvoz v iny cas. (Mobil s roamingom som proste nemal). Kedze mam rad velmi teplo, tak som sa tesil ze idem na Slovensko zaciatkom maja, kedy je priroda pekna a pocasie znesitelne. Predpoved slubovala 17 stupnov (o 3 dni neskor uz malo byt 11), z 35 je to pekna zmena, ale da sa vydrzat… Na moje prekvapenie bolo v Schwechate pod 10 stupnov, mrholilo a fukal vietor, tak si ma viete predstavit, citil som sa ako african na Sibiri

Pocasie vo Viedni

Zmena je zivot a s kludnym svedomim mozem povedat ze ma toto motto sprevadza zatial celym zivotom. Ti ktori sa sem nepozerate prvy krat tak ste si vsimli, ze aj dizajn tejto stranky sa zmenil.. a ved preco nie ? Akekolvek namety prosim do komentarov, predovsetkym chcem, aby sa stranka pacila prave vam !

Spat k niecomu zaujimavejsiemu. Uz nadpis predpoveda, ze momentalne sa nachadzam na Slovensku, a sice v Bratislave. Prisiel som uz 3. maja a musim sa priznat ze za tie 2 mesiace som tu toho uz zazil naozaj dost (a to som este neskoncil).

Neviem co vsetko vas zaujima, vyberam:

- Prisiel som na Slovensko s jednosmernou letenkou (odchod asi august ?)

- Ano, predavam moj 4 izbovy byt v petrzalke: http://www.acclitax.sk/byt

- Vela z vas som stihol uz stretnut, vela este nie, cislo na mna je 0949 48 30 48, tak prosim aj strpenie nejde to vsetko naraz

- Na 2 mesiace prisiel aj Brano (www.2ge.us) s Amp - thajkou, bohuzial vsak 2.7. letia spat domov do Thajska

Nebudem vas takto po dlhom case zatazovat dlhymi clankami, koniec koncov budem rad ak mi budete pisat do diskusie co vas zaujima a ja o tom kludne napisem. Najblizsi clanok bude o lietani na padaku, cize paragliding. Nedavno sme absolvovali s Branom a Petom Kuczmanom paragliding kurz (vratane “paramoto kurzu” - lietanie s padakom a s motorom). Aspon zatial taka mala uputavka:

www.youtube.com/watch?v=NT1vQWlUHxs

Fotogaleria k clanku

Druha cast sa bude tykat 2 tyzdnov stravenych na Bali, jazdeni na motorke krizom krazom (spolu asi 800km) a spoznavani okolia a domorodych obyvatelov.

Aj tuto cast dovolenky som stravil s mojim kamaratom Branom (2ge). V Kute sme si pozicali motorky, Brano uz mal pozicanu predtym (kedze prisiel na Bali o par dni skor) ale musel ju vymenit, dostal uplne novu motorku, ja som mal starsiu ale zase vacsiu, no vseobecne motorky na prenajom v Thajsku su v ovela lepsom stave ako v Indonezii.

Zapad slnka - Tanahlot

Nasadat a ideme, Bali je relativne velky ostrov a premavka v Kute je naozaj divoka, velmi sa nam zislo Branove GPS Garmin, ktore bolo sice bez hlasovej navigacie ale aj tak velmi pomohlo. Cesty su relativne v dobrom stave, premavka je vsak vacsia a aj nebezpecnejsia (stale porovnavam s Thajskom, pretoze tu zijem). Benzin je zas o polovicu lacnejsi. Brano mal dopredu nastudovane z internetu co by sme mali vidiet, niektore veci uz videl pred rokom takze sme isli v podstate na istotu. Zo zaciatku sme stravili 2 dni v mestecku Sanur, ktore je pri peknej plazi pre turistov. Kedze nie som plazovy typ turistu ktory chodi s opalovacim kremom a nafukovackou, 2 dni uplne stacili. Stihli sme este urobit 2 ponory v jeden den, ale o tom bude az 4 cast. Zo Sanuru sme robili aj dlhsie vyjazdy, napriklad aj do oblasti Blue Lagoon na zapadnej strane ostrova, kde sme nasli (opat vdaka Branovi a jeho GPS) pekne snorchlovacie miesto.

Plaz na vychode Bali

Neskor sme sa presunuli do stredu ostrova, do mestecka Ubud, ktore je preslavene mnohymi kulturnymi tradiciami a umeleckym zameranim domacich remeselnikov. V jeden vecer sme navstivili tradicny balinejsky tanec, ktory je velmi zaujimavy, kedze sa vela tancuje rukami, prstami, niekedy aj ocami. Priamo v meste je aj monkey mountain, kde za relativne maly poplatok (asi 0,5 eura) stretnete asi 100 opic. Kusok od mesta sme s Branom skusili aj nejaky geocaching, zabludili sme na krasne ryzove polia, kde sme nasli BIO restauraciu, vsetko co tam varili si aj dopestovali, dokonca aj pivo bolo chemicky neupravovane (ine ako nase pasterizovane) a velmi dobre ! Tato cast Bali sa mi pacila asi najviac, aj pocas jazdenia na motorke cez okolite dediny to vyzeralo ako keby kazdy dom mal svoj maly chram, neviem presne ako sa ta architektura vola ale ked je vsade naokolo je to velmi posobive.

Velmi pekny chram

V okoli Ubudu je vela dedin, v kazdej z nich je niekolko umeleckych remeselnikov, maju velmi pekne obchody, tovar je lacny a kazdy predava aj zasielkovym sposobom – proste biznis na urovni. Okrem remeselnikov, chramov, prirody (ktora je naozaj prekrasna) som nespomenul plaze, ktore byvaju aj vulkanickeho povodu, su cele cierne a samozrejme ak svieti slnko su rozpalene a bosi po nich neprejdete. Voda je vsak velmi cista, je to ocean, takze aj vlny su vacsie a voda nie je plytka ako v Thajsku. Viac samozrejme napisem v potapani.

Dakujem trpezlivym co sa docitali az sem, rad zodpoviem na zvedave otazky v komentaroch.

Ryzove polia

]]> http://blog.baso.sk/2010-11-28/bali-cast-2-ostrov-bali/feed/ 0 http://blog.baso.sk/2010-09-08/bali-cast-1-uvod/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=bali-cast-1-uvod http://blog.baso.sk/2010-09-08/bali-cast-1-uvod/#comments Wed, 08 Sep 2010 10:09:58 +0000 Baso http://blog.baso.sk/?p=399 Fotogaleria k clanku

Na zaciatku augusta som mal uz dostatocne vopred naplanovany dalsi ‘visa run’ (koli vizam treba raz za cas vycestovat z krajiny) do Indonezie – konkretne na Bali. Vyber padol aj na zaklade lacnej letenky cez nizkonakladovu spolocnost v azii – AirAsia.com – spiatocna letenka v cene 75 Euro (Bangkok – Bali) sa nedala odmietnut .

pohlad na Bali z lietadla

Brano uz v indonezii bol a kedze sa mu velmi pacilo kupil letenku dokonca este na skorsi datum, v kazdom pripade ma cakal na letisku s motorkou co mi velmi ulahcilo riesenie mnohych veci (preprava z letiska, ubytovanie) bezprostredne po cestovani. Nasli sme sa celkom lahko, cca 5km v zacpach (asi 20 minut) do centra Kuty (turisticke centrum Bali) a hned sme pri Indonezskom pive Bintang, ktore je mimochodom podobne tym nasim a je lacnejsie ako pivo v Thajsku, rozoberali nase dalsie plany.

Bali je ostrov velky asi 100 x 150km a zije na nom priblizne 3 miliony obyvatelov. Po celom ostrove je mnozstvo turistickych atrakcii, voda je priezracna a idealna na potapanie, vlny su tu velmi dobre pre surferov (bohuzial nic pre mna) cize bolo od zaciatku jasne ze nuda tu nebude, to skor planovane 3 tyzdne mozno nebudu stacit.

Nusa Dua

Po kratkom rozhovore (asi 3 velke pivecka kazdy) som si pozical motorku a isli sme na juh ostrova, kde uz Brano aj s kamaratmi boli ubytovani v uplne jednoduchej tzv. Homestay ubytovni -  izby boli predelene a steny len z bambusu, strop spolocny takze sa clovek ani necitil vo svojej izbe. Izba bola velmi mala, okrem postele si nebolo takmer kde polozit ani ruksak, ale dolezite bolo hlavne spanie a ja nie som nijak velmi narocny.To skor jedlo ktore sme po ceste vyskusali by mohlo byt lepsie a teda prvy dojem som z jedla na Bali nemal najlepsi.

Na druhy den sme popozerali nejake vyhlady v okoli, priroda je na Bali velmi pekna a tropicka, ostrov nevyzera preplneny ludmi, ale doprava je relativne husta aj kvoli uzkym cestam a treba byt naozaj opatrny. Pre neskusenych motorkarov odporucam pozicat aj auto so soferom a s benzinom, myslim, ze to vyjde na okolo 45 dolarov na den, co je pre skupinku do 4och ludi velmi zaujimave. Sofer zaroven funguje ako sprievodca ale odvezie vas kam len chcete. My sme sa dopravili ‘po vlastnych’ do oblasti Nusa Dua, ktore je preplnene velkymi turistickymi komplexmi na plazi, do jedneho sme sa boli pozriet a bol naozaj obrovsky, aj sme sa stratili a potom sme sa skusali vratit naspat pomocou GPS – no velka sranda Po ceste sme mali taky maly problem s policajtami, kedze motorky (skutre) tu maju vypinace na svetla (v Thajsku motorku nastartujete a svieti automaticky), cez den jazdia bez svetiel. Ja som najprv nevedel, ci mam mat svetlo zapnute alebo nie, ludia na nas ukazovali nieco tak sme raz jazdili zo svetlami raz bez. Neskor nas dobehli policajti a isli s nami cca 1 km a potom nas odstavili na kraji. Ja som nastastie mal medzinarodny vodicak, Brano vsak nie a tak schytal pokutu asi 5 dolarov (po zjednani z 20), co islo samozrejme policajtom do vacku a nabuduce uz vieme, ze viac ako 0,5 dolara im netreba dat a radsej ist na policajnu stanicu, co vraj vacsinou odmietnu a nechaju vas ist..

Nusa Dua beach

V Nusa Dua som vyskusal prvy krat v zivote parasailing, lod ma tahala asi na 150 metrovom lane s padakom, bolo to kratke ale velmi zaujimave, vyhlad z hora bol perfektny a nachvilu som lutoval ze som si nezobral kameru zo sebou, nabuduce. S Branom sme este vyskusali Flying Fish, cln vas taha na velkom nafukovacom clne tak rychlo, ze ste vlastne vo vzduchu. Lezali sme chrbtom na ‘clne’ a a v strede medzi nami stal ‘sofer’ ktory presuvanim vahy daval pozor, aby sme sa neprevratili. Nakolko sme boli dost tazky tak sme moc dlho neboli vo vzduchu. Vecer sme si pozreli krasny zapad slnka z velkeho utesu, kde je aj nejaky chram ale nazov si uz bohuzial nepametam. Musim povedat ze aj na druhy den ma jedlo na Bali sklamalo, nastastie dalsie dni to uz bolo lepsie.

Sunset

Som milo prekvapeny ze na moj blog stale chodia ludia napriek tomu ze uz sem dlhsiu dobu neprispievam. To znamena ze aj starsie clanky su dostatocne zaujimave a stale je o com citat. Verte mi, je aj o com pisat, ak by som mal cas myslim ze kazdy den by som dokazal napisat nieco zaujimave. Samozrejme na to nie je cas, kedze aj pracovat treba. Podla tejto stranky to zatial na velku pracu z mojej strany tu v Thajsku nevyzera, ale opak je pravdou a rad vam ukazem moj posledny vytvor, ktory sa priamo tyka tohto krasneho ostrova v Thajsku – Koh Phangan. Pre tych, ktory maju zaujem sem prist (vrelo doporucujem) na dovolenku, relax, potapanie alebo cokolvek sa to urcite bude hodit, kedze sa jedna o ubytovanie na Koh Phangane. Stranka je sice v anglictine (zatial), ale nemusite sa obavat, komunikovat po rezervacii mozte smelo v Slovencine, nakolko rezervaciu pre vas zabezpeci moj velmi dobry kamarat a dlhorocne zijuci Slovak na Phangane. Takze – ENJOY !

www.phangannavigator.com

Mam pre vas nie velmi prijemnu spravu tykajucu sa tohto blogu. Ako ste si uz urcite vsimli, uz dlhsiu dobu som sem neprispel ziadnym prispevkom (nechce sa mi komentovat preco). Vela ludi cita(lo) tento blog a som vsetkym za to vdacny, verim, ze stale obsahuje zaujimave informacie a pekne fotografie. Uvidime, ako dlho este bude fungovat. Nakolko ja z pracovnych dovodov nemam cas sa momentalne venovat blogu, snazim sa aspon co-to nahrat na Facebook, takze sa obcas mrknite tam.

A ked ma nebudete vediet nijako najst, kontaktovat ma mozete tu.

S uctou Vas

Baso

Na tomto vylete sme boli pred dvoma tyzdnami, ked sme sa vracali z Vietnamu cez Bangkok.

Let z Vietnamu do Bangkoku prebehol v pohode, trval len 1 hodinku. Na letisku sme zobrali taxik a dali sa odviest na Khao San Road do hotela, v ktorom sme uz nie raz boli ubytovani (Green House). Cesta taxikom bola pre nas zazitok. Nie preto, ze by sme sa viezli v taxiku prvykrat , ale taxik a jeho interier boli fakt cool. Vsak posudte sami . V Bangkoku sme planovali ostat tak dlho, podla toho, co vymyslime. Vacsinu zaujimavych miest a budhov sme uz aj tak videli predtym a jedine co sme chceli este vidiet bol Grand Palace. Je to komplex budov-chramov , ktore v minulosti sluzili ako oficialne sidla thajskych kralov. Tak sme sa tam teda vybrali, len pri vchode nas hned zastavila ochranka, ze nemame vhodne oblecenie. Vonku bolo 30 st. a tak sme pochopitelne boli v kratkych trickach a nohaviciach. Poziciavali tam sice veci na prezlecenie, ale vobec sa nam to nechcelo riesit.  Nevadi, mozno niekedy nabuduce.

Na dalsi den sme si v turistickej agenture naplanovali vylet do Kanchanaburi, vzdialeneho zapadne od Bangkoku cca 130 km. Rano o 7 hod. nas vyzdvihli a po dvoch hodinach cesty sme dorazili do mestecka Kanchanaburi. Zacali sme navstevou vojnoveho cintorina z cias 2. sv. vojny, su tam pozostatky australskych, holandskych a britskych vojnovych zajatcov, ktori prisli o zivot pri stavbe „zeleznice smrti“.

cintorin

Potom sme navstivili vojnove muzeum, na ktore sme mali len pol hodku, tak sme si ho v rychlosti popozerali. Urcite by sa tam dalo stravit viac casu. V blizkosti muzea bol slavny most cez rieku Kwai, ktorý bol postaveny vojnovymi zajatcami a spajal Thajsko a Barmu. Prechadzka po nom bola trochu nebezpecna, priestor na chodenie bol dost uzky a clovek sa musel vyhybat oprotiiducim turistom. Ale v pohode sme to zvladli a prechadzka po moste bola prijemna.

most cez rieku Kwai

Odtial sme sa autom presunuli na zeleznicnu stanicu Nam Tok. Asi po 40 min. cakania dorazil vlak a zacala sa cesta po historickej zeleznici. Z jednej strany bola hora, z druhej rieka a uprostred zeleznica. Miestami sme prechadzali cez dreveny most, na ktorom stala zeleznica a ktory vyzeral na spadnutie . Prave pri stavbe tohto mosta zomrelo velmi vela vaznov, ktorych vaznili japonci pocas druhej svetovej vojny.

dreveny most

Asi po hodinovej ceste sme vystupili na pre nas poslednej zastavke, kde nas uz cakalo auto. Kedze uz bol najvyssi cas na obed, presunuli sme sa do blizkej restauracie naplnit nase zaludky. Spokojni s jedlom a plnymi zaludkami sme pokracovali dalej v nasom vylete. Tentokrat sme sa plavili na lodke, ale len smerom proti prudu. Naspat sme sa uz plavili na bambusovych pltiach. Aj ked bolo zamracene a trochu poprchalo, bolo to velmi prijemne plavenie. Odtial sme sa presunuli do Elephant Campu, kde sme sa povozili na slonovi. Prechadzka trvala asi 15 min., ale bola lepsia ako ked sme boli na slonovi na Phangane (a to sme boli 30 minut). Tento slon az tak lenivy nebol . Poslednou zastavkou tohto vyletu bol este vodopad, v ktorom sa dalo aj okupat, ale my sme mali cas iba na pozretie. Potom nasledovala uz iba cesta spat do Bangkoku. Cely vylet bol dobre zosynchronizovany a v podstate za malo penazi (600 bht na osobu), sme toho vela videli a tiez zazili.

Nenechajte sa zmiast tymto clankom. Uz asi tyzden sa nachadzame opat na Koh Phangane v nasom domceku a k napisaniu nasho posledneho clanku o Vietname sme sa dostali az teraz. Medzitym tu bol na dovolenke Riso s frajerkou Zuzkou a zobral zo sebou aj jeho rodicov, teraz su uz v Bangkoku a zachvilu letia domov na Slovensko.

Na zaver nasej dovolenky vo Vietname sme mali v plane pozriet si to, co sme nestihli v hlavnom meste Ho Chi Minh-e, kedze sme odtial leteli naspat do Bangkoku.

Zostali nam uz len tri dni, ktore ubehli velmi rychlo. To co sme chceli vidiet v tomto velkomeste, sme videli uz predtym a uz sme boli aj trochu unaveni vymyslat dalsie vylety (na tie posledne – Mekong Delta a Cu Chi tunely sme vzdy isli z Ho Chi Minh-u). A tak sme sa len tulali ulicami a pozorovali zivot vietnamskych ludi. Pozreli sme si zopar parkov, ktore boli velmi pekne upravene, prijemne na relax a aj miestni ludia v nich travili dost casu. Hrali rozne hry a dokonca rano pred tym ako isli do prace niektori cvicili.

Chodili sme po restikach a vychutnavali si vietnamske jedla. Vietnamska kuchyna bola naozaj vyborna, lepsia ako v Thajsku a mali ovela vacsi vyber jedal. Raz vecer sme si dopriali vietnamsku polievku (Pho Bo) priamo na ulici. Male umele stoliky, stolicky a kuchynsky pult hned pri tom. Pripadali sme si dost zabavne, ale dolezite bolo, ze nam chutilo a odvtedy sme si na Pho Bo na ulici zbehli vecer aj castejsie. Pho Bo je vlastne vyvar s bravcovym masom a nudlami, existovala dokonca aj ‘kuracia verzia’, ktora sa volala Pho Ga .

Pho Bo

Prechadzakami po meste sme objavovali cukrarne a kaviarne, kde sme travili cas pri vybornej vietnamskej kave (vo Vietname sa aj pestuje) a super zakuskoch. Obcas sme vosli este aj do nejakej pagody (chram), okolo ktorej sme prechadzali, ale tieto sa nam vo Vietname velmi nepacili. Boli plne dymu od vonnych tyciniek, ktore tam ludia zapalovali a ani architektonicky na nich nebolo co objavovat. Raz sme prechadzali okolo katedraly Notre Dame, ktoru sme si uz predtym zvonku pozreli, ale tentokrat sme mali stastie a bola zrovna aj otvorena. A tak sme ju nakoniec videli aj zvnutra. Vo Vietname neexistuje oficialne nabozenstvo a niektori vietnamci uznavaju budhizmus, ini krestanstvo. Katolicke chramy boli velmi pekne.

Modlitebne miesto v parku

Navstivili sme aj vojnove muzeum z cias americko vietnamskej vojny. Boli tam vystavene lietadla, tanky, vybusniny a naboje, drasticke obrazy a fotky pocas vojny, na ktorych boli zavrazdeni ludia. Pohlad na to bol nie moc prijemny. Posledny den sme si naplanovali drobne nakupy suvenirov na miestnom Ben Thanh Markete, ktory bol kusok od nasho hotela. Bolo tam dostat naozaj vsetko a tak sme bludili ulickami, pozerali co sa nam paci, zjednavali ceny a nakoniec co to aj nakupili. Veci boli velmi pekne a lacne.

Ako poslednu atrakciu v tomto meste sme vyskusali cyclo taxi a bol to naozaj zazitok asi nielen pre nas, ale aj nasho cyclotaxikara, pretoze sme mu na taxik nasadli obidvaja spolu (zvycajne je to len pre jednu osobu), takze si trochu panko zamakal . Na dalsi den rano sme uz cakali na letisku a odlietali spat do Bangkoku.

Vietnam bola zaujimava krajina a tak ako kazda aj ona mala svoje plusy a minusy. Tak ako tam bolo vyborne jedlo, pekni ludia, zaujimave miesta, tak tam bola aj spina, ludia malo vedeli po anglicky a obcas na ulici vybehol nejaky potkan a svaby. Boli veci a miesta, ktore sa nam pacili a tiez nepacili. Trosku nam nevyslo aj pocasie, a preto sme si plaze neuzili tak ako sme chceli. Nie vsetko nam vyslo uplne podla predstav (my sme sa motali na juhu a vraj na severe je velmi pekne), ale nakoniec sme sa zhodli na tom, ze to bola pekna dovolenka .

Good bye Vietnam

Vylet sa zacal tradicne. Rano o osmej hodine pred turistickou agenturou, nasadli sme na autobus a asi po 40 km a jednej hodine cesty sme dorazili na zname Cu Chi Tunely. Tieto tunely su vybudovane pod zemou, asi 250 km dlhe a pouzivala ich armada Vietkongu pocas vojny s americanmi. Niektore su spristupnene turistom, cize po vojne su aj trochu upravene a do niektorych sme len tak nahliadli z vrchu.

Na zaciatku sme si pozreli kratky dokumentarny film so zabermi z vojny. Jeden tunel, do ktoreho sme mali moznost ist mal asi 10 m, bol hrozne uzky a neosvetleny. Maros si ho vyskusal a zazitok ma z neho teda poriadny. Najprv sa skoro nezmestil cez vchod, vnutri mu bol tunel maly a isiel v nom po zadku a nakoniec vysiel cely spinavy . Dalsi tunel, ktory bol spristupneny, uz bol ovela lepsi, vacsi a na niektorych miestach aj osvetleny. Presli sme asi 100 m a celkom stacilo, bolo tam teplo, zly vzduch a priuzky priestor. Ktovie ako sa tam muselo chodit vietnamskym vojakom so zbranami v rukach.

V tunely

Americanom sa tam urcite chodilo tazko, kedze niektore vchody boli falosne a koncili bambusovymi jedovatymi trnmi alebo sa koncili v rieke Saigon. Cestou ako sme objavovali jeden tunel za druhym, sme sa pristavovali pri roznych priepastiach, jamach sposobenych bombami a vzuchovych dierach, ktore viedli priamo zo zeme. Nas sprievodca nas zaviedol aj do podzemnej miestnosti, ktora sluzila pocas vojny ako kuchyna.

Mali sme moznost vyskusat aj strielanie zo zbrane, tak sme si povedali preco nie a kupili desat nabojov do samopalu Kalasnikov (AK-47). Nevieme ci sme nieco trafili, ale supy to boli poriadne . Na dalsej zastavke sme ochutnali caj s uvarenym “zemiakom” (zemiak sa to nevolalo, ale chutilo to tak), ktory jedli vietnamci cez vojnu. Potom nasledoval uz len obed a navrat spat do Ho Chi Minhu. Ak budete niekedy vo Vietname, urcite toto miesto nevynechejte, stoji to za to.

Na strelnici

Po 9 hodinach nekonecnej cesty z Dalatu sme konecne dorazili do Ho Chi Minh. V ten den sme sa stihli len navecerat a ubytovat sa v tom istom hotely, kde sme byvali predtym.

Na dalsi den sme zacali planovat ako stravime zvysnych sest dni, ktore nam zostavaju do odletu. Jeden z prvych napadov bol dvojdnovy vylet na Mekong Deltu. Bookli sme si to v miestnej turistickej kancelarii a na dalsi den sme uz rano sedeli v autobuse za dobrodruzstvom po ramenach rieky Mekong Delta.

Na pltke

Asi po 70 km a dvoch hodinach cesty sme dorazili na miesto, kde sme prestupili spolu s dalsimi vyletnikmi na mensiu lodku a plavba sa mohla zacat. Hned na zaciatok nam neda nepochvalit nasho sprievodcu, ktory okrem toho, ze bol zabavny, mal aj dostatok info o miestach a veciach, ktore sme navstivili.

Nasa lodka ako prve mala namierene na blizky ostrov, kde nas uz v jednej restauraci cakal obed. Okrem nas tam boli aj dalsi vyletnici, zhodou okolnosti cesi a im miestni ludia predviedli zabitie hada a krv z neho im dali vypit. Niektori to vypili tak ako keby to bola nejaka palenka, cize v pohodicke . A my sme sa aspon mali na co pocas obeda pozerat. Potom sme sa uz len chvilu presli po okoli, aby nam vytravilo a opat sme nasadli na nasu lodku.

Na ostrove

Plavba netrvala dlho a po chvili sme presadli priamo na rieke na mensie lodky domacich obyvatelov. Boli to vlastne take pltky, na ktorych boli dvaja miestni (ktori padlovali) a styria vyletnici. Poplavili sme sa po mensom ramene rieky az k osade, kde nas cakala ochutnavka ovocia a k tomu nam zaspievali a zahrali miestni obyvatelia.

Dalej sme sa presunuli do “tovarene” na vyrobu kokosovych cukrikov. Cukriky sme aj ochutnali, boli vyborne, tak sme si dva baliky hned aj kupili . Najviac nas vsak zaujalo rucne balenie, na co sme sa s prekvapenim pozerali ako dvaja zamestnanci tieto cukriky balia. No fakt neuveritelne . Potom sme sa peso presunuli kusok dalej a tam zase miestni obyvatelia vyrabali med. Ochutnali sme caj, ktory nam osobne namiesali s medom, bol fakt dobry a tiez aj bananove vino. Bolo naozaj zaujimave vidiet taketo domace tovarnicky a bezny zivot ludi v tychto malych osadach popri rieke.

To uz bola v tento den posledna navsteva. Potom sme sa doplavili uz len k nasmu autobusu a ten nas odviezol do mestecka Can Tho (cesta trvala tri hodiny), kde na druhy den mal nas vylet pokracovat. Ubytovali nas celkom v pohode hotely, ktory bol v cene vyletu. Kedze sme tam dorazili vecer, stihli sme sa tak akurat navecerat, prejst sa po vecernom vysvietenom meste a zalahnut do postele, pretoze rano o siestej sme mali budicek .

Rano sme zasadli k ranajkam priamo na recepcii hotela, co bolo zabavne. Zjedli bagetu so syrom, maslom, dzemom, k tomu po banane a mohli sme vyrazit opat na dalsie rameno rieky Mekong Delta. Ako prve sme sa boli pozriet na Cai Rang plavajuce trhy, kde ludia na svojich lodkach predavali od potravin, cez ovocie, az po napoje. Najzaujimavejsie na tom bolo asi to, ze tie lodky boli nielen ich obchodom, ale aj domov. V nich spali, jedli a v rieke sa umyvali. Dost smutne .

Predajca na vode

Dalej sme sa preplavili  do oblasti, kde sme navstivili “tovaren” na vyrobu ryzoveho papiera a ryzovych noodli. Odtial sme sa vybrali do ovocnej zahrady, kde sme sa presli ovocnym sadom a ochutnali nejake ovocie. Dalsia a zaroven posledna zastavka bola v tovarni, kde sa cisti a spracovava ryza. Hygiena tam nebola nic moc, ale od jedenia ryze nas to neodradilo . Potom sme sa doplavili uz len spat do hotela, dali obedik a vyrazili na cestu spat do Ho Chi Minh. Cely vylet sme zhodnotili pozitivne a vecer sme uz zase rezervovali tickety  na dalsi vylet, tentokrát  do Cu Chi Tunels.