Symbol Langkawi

Ubytovanie sme tak isto ako na Koh Lipe nemali zabezpecene, tak priatelka sedela na kave a strazila ruksaky, kym som ja isiel najst nejake ubytovanie. Peso. Uprostred dna. Pieklo ako v rovnikovej afrike, tak sme sa asi po hodinke vymenili a isla nieco pozret priatelka. Nebolo toho moc, pri plazi drahe rezorty (asi 200RM = 50Eur na noc a viac), na druhej strane cesty (ktora viedla asi 200m od plaze) boli zase guesthousy, ktore boli relativne drahe (60-100RM = 15-25Eur na noc) na to, aku kvalitu ponukali. Boli dost spinave, zvonku aj z vnutra a asi by sme tam nespali ani zadarmo. Nas ciel je byvat v strednej triede, nie usetrit na ubytovani a potom mat zvysok dovolenky problemy s blchami) a takisto nie sme ani typy do drahych rezortov, z ktorych nevystrcime nos a stravime celu dovolenku na plazi pred rezortom. Chceli sme spoznat cely ostrov a snivali sme o peknom utulnom ubytovani niekde dalej od plaze. Na motorke dokazeme ist predsa kdekolvek. Pozicali sme teda motorku, mimochodom za asi 2x drahsie peniaze ako na Koh Phangane (cca 10Eur/den), ruksaky sme si zatial odlozili na recepcii jedneho guesthousu a isli sme do hlavneho mesta (Kuah) hladat nieco lepsie. Nakoniec sme nahodou nasli novootvoreny hotel Asia, ktory mal ciste izby a za 85 RM (=22 Eur) na noc sme boli ubytovani. Kedze sme nase vysnivane ubytovanie v strede ostrova v peknom (a lacnom) rezorte ani neskor nenasli, ostali sme tam celych 5 noci.

Kam dalej ?

Motorkou sme si kazdy den robili vylet po celom ostrove, napriklad na krokodiliu farmu, ktora naozaj stala za to (20RM = 5 Eur na osobu) – ukazali nam aj ako ich krmia. Hadia farma bola naopak prazdna, mali spolu 6 hadov a kedze su proti tyraniu hadov vselijakymi show, tak nam ani neodporucili pri pokladni ist dnu. Otvorenost pokladnicky sa nam pacila.

Krokodilia farma

Nahodou sme niekde cestou natrafili na buffalo park, kde sme takisto nemali chut sa vozit alebo fotit s byvolmi, za to mozarellu, ktoru tam cerstvu vyrabali, sme neodolali.

Buffalo farm

Ostrov je sice relativne velky (priblizne 25 x 25km), ale malo osidleny a atrakcii tam nie je az tak vela ako sme zvyknuti v Thajsku. Aj z tohto dovodu tam zrejme vybudovali lanovku s pesim mostom priamo v dzungli s nadhernym vyhladom. Cena by mohla byt aj dvojnasobna (30RM = 8Eur na osobu), stoji to za to. Na Langkawi je prekrasna priroda a stretnut opice pri ceste (samozrejme nie pri rusnej) alebo pri vodopadoch nie je vobec zriedkave. Benzin je lacny (1.9RM = 0,45 Eur za liter hovori za vsetko), aj preto sa to tam oplati naozaj prejst krizom krazom. Ludia su velmi prijemny, za to jedlo uz bolo o poznanie “horsie” ako v Thajsku, na co som hlavne ja velmi zvyknuty, ale nemal som sa problem dobre najest aj tam. Pouzivaju ine koreniny a tak to proste chuti inac.

Muslimske jedlo

Nesli sme do geoparku, co moze byt pekny vylet, ale zdalo sa nam to relativne drahe a treba si nieco najst aj nabuduce.

Celkom pekny vyhlad bol z lanovky a umeleho mosta, ktory postavili ako atrakciu pre turistov priamo nad dzunglou. Aj ked to je dost velky umely zasah do prirody, toto je zrejme najnavstevovanejsia atrakcia na ostrove (ak neratame Cenang beach, hehe).

Vyhlad asi z 650m nad morom

Langkawi Cable Car - Lanovka

Most nad dzunglou

Posledny den sme uplnou nahodou objavili krasnu zatoku s peknou plazou a taborom pre deti (prazdnym), kde nam spravca pozical kajak a asi na 2 hodiny sme sa isli pozriet do okolia na opustene ostrovy a plaze. Okolo Langkawi je 99 ostrovov, co je naozaj dost. Voda je tam tiez cista (nie vsak az tak ako na Koh Lipe) a tiez sa tam potapa – aj to nabuduce.

Prichod na Koh Lipe

Plaz na Koh Lipe

Ostrov je dlhy asi 3km, siroky asi 1km, preto na nom skoro vobec nie su cesty a motorky na nom jazdia len na malom kusku. Jazdia na nich iba domaci, nam turistom stacia na presun vlastne nohy pripadne bicykle. Ostrov ma viacero peknych plazi, dve hlavne su Pattaya Beach (na juhu ostrova) a Sunrise Beach (logicky na vychodnej strane). Priroda je velmi pekna, najkrajsie je vsak more, ktore je ciste a spolu s pieskovymi plazami vytvara krasne prostredie kde sa asi neda urobit zla fotka. Samozrejme tam turisti chodia nie len za oddychom a dobrym jedlom (restauracii je tam vela) ale najma za potapanim a snorchlovanim.

Krystalovociste more na Koh Lipe

Bar na Sunrise plazi

My s priatelkou-nepotapackou sme niekolkokrat snorchlovali, jeden den sme skusili aj potapanie. Ja mam za sebou uz vyse 100 ponorov, som divemaster, co mi umoznovalo aj vdaka jednemu pohodovemu thajcovi – Williemu (zrejme aj majitel potapacskeho centra) zobrat priatelku do vody na skusku – tzv. Discovery dive. Nanestastie sa nam pri prvom ponore potvrdilo to co pri snorchlovani. Priatelka nemoze vyrovnat tlak v stredousnych dutinach, pravdepodobne z dovodu upchatej eustachovej trubice. Tuto indispoziciu ma len velmi malo ludi na svete, nijako to v beznom zivote neobmedzuje, ale potapat sa s tym neda (musim pozriet este na internete, co sa s tym da spravit). Tak ci tak sme si spravili peknych 30 minutovy ponor v metrovej hlbke pri plazi, kde boli more hlboke 2 az 3 metre a myslim ze to bol pre nu naozaj pekny zazitok. Vdaka krasnemu moru sme videli aj nejake rybicky, vyskusala si “bezvahovy” stav a to, ze potapanie naozaj stoji zato vam dokaze aj toto krasne Branove video z Koh Lipe. Druhy ponor priatelka teda snorchlovala, ja som sa pridal k malej skupine potapacov pod Willieho vedenim. Ponor bol pekny, viditelnost v mensej hlbke bola asi 18 metrov, v hlbke to bolo nieco okolo 12 metrov. Vela velkych ryb sme nevideli, naopak vselijake male potvorky (ja na ne moc nejsom) boli vsade na okolo. Ak by pocasie v tom obdobi nerobilo take velke prudy, urcite by som isiel potapat aj na druhy den na ine lokality, kde by to bolo urcite zivsie.

Tesne pred ponorom

Pod hladinou

Tak ci tak odporucam potapanie na Koh Lipe a najma snorchlovanie, je to naozaj pekne a za maly poplatok vas odvezu na clnku na blizke snorchlovacie miesto. Na ostrove sa okrem potapania a oddychovania neda moc co robit a tak sme sa podla planu presunuli na nedaleky ostrov Langkawi, ktory uz je v Malajzii. Ale o tom nabuduce, mile deti

Kamoska pod vodou

Aj tu mozete byvat na Koh Lipe

Najvacsia zabava na svete !

Lietanie je uzasna vec, odjakziva ma to zaujimalo a donedavna som lietaval aspon na leteckych simulatoroch na pocitaci. Na realne lietanie je potrebne okrem ineho pekne pocasie, ktore sme na Phangane dlho nemali. Nie ze by bolo zle pocasie na dovolenku, to nie. Na lietanie s motorom je vsak potrebne bezvetrie, resp. slabsi vietor, ktory hlavne pocas monzunoveho obdobia moc slaby nebol. Vo februari sa vsak letecke pocasie vylepsovalo a tak sa mi podarilo niekolko dni za sebou dostatocne polietat.

Vodne skutre nad Haad Rinom

Pohodlne sedenie

Haad Rin zhora

Pristav v Thongsale

Brano tiez lieta

Nadherne vyhlady

Lietal som na Phangane uz aj minuly rok v oktobri , natocil som krasne video pri zapadne slnka (predtym som mal len 2 kratke lety), skutocne lietanie sa zacalo az vo februari. Petovi sa lietat nechcelo, ma radsej vodne sporty a tak sa okrem frajerky venoval viacej vodnemu skutru a clnu. Ja a Brano sme sa pridali do kamaratovho (Adun, on nas na to vlastne najviac nalakal, lieta na Phangane uz 2 roky velmi casto) paramotor klubu na Phangane. Vsetko bolo pripavene, motory natankovane, cakalo sa uz len na najlepsie letove podmienky. Prvy krat som letel sam, neskor som presvedcil Brana, aby sa ku mne pridal a niekolko krat sme si spolu krasne zalietali. Obom nam to uz ide o vela lepsie, ja osobne sa pri lietani uz citim ako ryba vo vode. Je to uzasny sport. Predstavte si ako keby ste mali kdekolkvek na svete nejake vyhliadkove miesto, kde ste len vy a nikto iny a len tak si lietate (bohuzial ale uplne vsade sa lietat neda).

Full moon party plaz

Lomprayah speedboat - doprava na Koh Tao a Koh Samui

Odparkovana lod - buduce muzeum

Lietanie pri zapade slnka

No comment

Nase vybavenie nam umoznuje byt vo vzduchu viac ako 3 hodiny, co nam na velkost Phanganu zatial uplne postacuje. Dufam, ze najnovsie video ktore spravil majster videii Brano sam vam bude pacit ! Este jedna zaujmavost. Lietanie ma vzdy bavilo a aj napriek tomu, ze mam strach z vysok (hlavne v budovach ako su Petronas Towers), pri lietani nemam absolutne ziaden strach ! Zaujimave, vsak ? Dokonca postupne odburavam aj ten strach z vysok v budovach. Ak vas to niekoho pri citani a pozerani fotiek a videii zaujalo, mozem vam to vrelo doporucit – I WANNA FLY !

Toto video je z oktobra, letel som sam

Brano zostrihal super video o nasom spolocnom lietani

Thajska pohoda

Mnohi z vas mi naznacuju, aby som na moj blog pisal. Este viacej ludi zaujima, co cele dni robim. Aj preto bude tento clanok troska dlhsi ako ostatne. Ako uz viete, od maja do septembra som bol na Slovensku, povedzme na dovolenke, navstivit rodinu a vybavit nejake veci. Vsetko sa podarilo, kvalitne mi bolo aj zima (cez leto), co sa mi kamarati casto smiali (v Thajsku je po cely rok teplo a za tie 3 roky som si naozaj zvykol) a k tomu vsetkemu som pribral 10kg na svojej vahe.

V septembri som sa teda vratil “domov” na Koh Phangan, kde ma uz kamarati Brano a Peto cakali (tiez boli na SK ale do Thajska sa vratili skor). O Tomasovi, ktory uz je na Phangane asi 5 rokov ani nehovorim, zatial sa mu na Slovensko nechce ist ani pozriet.

Koh Phangan - plaz pri dome

Let naspat uz bol bez komplikacii (inak to bolo ked som letel na Slovensko), napriek velkej batozine (bral som si veci na lietanie, padak a motor – o tom v dalsom clanku) som to zvladol celkom ok a vdaka Petovi, ktory nasiel vyborne byvanie som hned od prveho dna byval vo svojom (teda prenajatom) dome. Cena vyborna, poloha takisto, vybavenie viac ako postacujuce. Dom je asi 100m od plaze, menej ako 1km od mesta Thongsala, Peto ma dom 50m odo mna a Brano mozno 300. Okolie domu je velmi pekne, kazde rano ma budia vtaky, niekedy na kokosovej farme ktoru mam za domom opice zhadzuju kokosy.

Pocasie bolo velmi prijemne, ziadne horucavy, ziadne caste dazde, ale obdobie dazdov sa nezadrzatelne blizilo. Este predtym sme si zaciatkom novembra stihli s Petom a s Branom (plus jeho thajska priatelka Amp) spravit kratky vylet na motorkach (skutroch) na ostrov Koh Lanta, ktory je od nas asi 250km (neratajuc prepravu trajektom).

Plaz na Koh Lante

Ta ista plaz bezomna

Ostrov je mozno o troska vacsi ako Koh Phangan, je ale iny, nie je tam tolko kokosovych paliem, priroda je ina, plaze nie su az take pekne. V kazdom pripade mala zmena na kratky cas (asi 5 dni) nie je zla a celkom sa nam tam vsetkym pacilo. Pocasie vsak nebolo velmi slnecne, sice neprsalo, ale na ostrove bolo velmi malo turistov (co mne aj vyhovuje) a rozne vylety (napriklad na Koh Phi Phi – ostrovy, kde sa natacal film Plaz) sa preto nerobili. Aspon sme si overili, ze kratke vylety sa po Thajsku daju robit aj na skutri, mozno by sa dalo prejst aj cele Thajsko (s dennymi etapami do 300km). Vsade je co vidiet, takze by to bolo zaujimave, len by na to trebalo aspon dva mesiace casu (myslim cele Thajsko na skutri).

Po navrate som sa vratil k mojej praci, programujem web stranky, napriklad www.phangannavigator.com), ktoru som znacne rozsiril a ak by mal nejaky cestovatel (alebo cestovatelka) s priemernou uzivatelskou znalostou pocitacov a dobrou anglictinou zaujem, viem mu ponuknut nejaku spolupracu.

Oktober a november som mal teda naplanovany ako pracovny, co som aj dodrzal, napriek tomu ze obdobie dazdov stale neprichadzalo a prsalo naozaj len obcas. Monzun sa nam posunul (normalne byva na Phangane od polovice oktobra do polovice decembra) asi o mesiac neskor. V kazdom pripade bol ale slaby tak ako pred dvoma rokmi (pred rokom bol vsak velmi silny). S Petom sme sa aj vybrali na nejaky vylet do dzungle, ale v polovice vystupu do hory nam zacalo poprchat, tak sme to radsej otocili. Pocasie je pocas monzunoveho obdobia vacsinou zamracene, napriek tomu sa uz okolo decembra dali robit pekne fotky zapadov slnka, ktore vidim aj z domu. Prvy krat som aj videl zapad mesiaca, ktory bol navyse v splne a zapadal do mora, uzasny pohlad (normalne som si dal na to budik).

Nadherny zapad mesiaca

Nadherny zapad mesiaca

Inokedy som zas chodieval s Branom a s Petom na ryby (iba ako pomocnik a snorchlista) na ich clne, z ktorych sme mali vzdy plne mraznicky a vecer peknu hostinu v podobe sushi a grilovanej ryby. Dobre, to aj vdaka tomu, ze ryby chytaju harpunami a velmi ich to bavi. Mna az tak nie, ale ryby jem rad a cerstve sushi sa neda porovnat s nijakym sushi na Slovensku. Brano zacal ryby aj nakladat ako zavinace, pecenace a podobne chutovky cim jednoznacne ziskal prvenstvo v rybacich pochutkach siroko-daleko.

Som tam salat (papaya salad)

Chalani (Peto a Brano) si kupili Jet Ski (vodny skuter, ale nie taky klasicky, toto je iba pre jednu osobu, sportovy, treba na nom vediet jazdit) a kedze nemal kto pre neho ist, rad som sa ponukol a spravil som si vylet na Phuket autom (dovoz bol asi 3x drahsi ako to nakoniec cele vyslo).

V decembri uz prichadzali aj nejaki turisti kamosi zo Slovenska a Ciech, ako napriklad milovnik Thajska sympaticky Slavo s rodinkou, Honza (ktory je v Thajsku peceny/vareny).

Osobne som sa tesil aj na Vianoce (aj ked je to krestansky sviatok) samozrejme hlavne kvoli jedlu (rad jem a varim). Kapustnicu sme sice nemali, zato salat, rezne a rybu sa mi podarilo spravit podla mna velmi dobre. K tomu nejake tiramisu a smotanovu ovocnu tortu (mango + ananas + banan) – mnaaaam. Obcas som skocil aj na party, ktore ku koncu roka byvaju castejsie nez obvykle, nevynechal som ani Novorocnu party. Silvester sme moc neoslavovali, o polnoci sme iba vypustili nejake balony – lampiony na plazi.

Full Moon Party na Koh Phangane

Full Moon Party - zabava najvacsia

Jedna z prihod bola, ze som dostal pokutu za prilbu na motorke. Viem, ze sa mnohym nemusi pacit, ze na Phangane jazdi 95% ludi (vrasten mna) bez prilby, ale jazdime vacsinou male vzdialenosti a jednoducho je to pohodlnejsie (aj ked nie bezpecnejsie). Este k tej pokute. Jeden den sme popijali s Honzom, Tomasom a Martinom (Tomasov brat) pred Tomasovym officom nejake to pivko. Pivo doslo a chcel som ist kupit dalsie, ktore maju aj v nedalekej 7/11 (obchod ktory je otvoreny non stop a maju tam vacsinu veci co clovek potrebuje, vratane drogerie a potravin), rozhodol som sa ale usetrit a ist kupit asi 300m inde, kde ho maju lacnejsie. Samozrejme na motorke. Policajti kontroluju prilby na Phangane len zriedkavko, iba v Thongsale a vacsinou na tych istych miestach. Preto som ich ani necakal niekde, kde zvycajne nezastavuju (normalne ked idete po ostrove tak jednoducho za prilbu nepokutuju). Tak som teda musel posluchnut policajta, ktory pistalkou zastavoval jazdcov bez prilby. Pokuta v sume 200 BHT (5 Eur) ma trochu aj mrzela, pivo teda nebolo moc lacnejsie, ale potom ma napadlo, ako by ta ista situacia dopadla na Slovensku. Po prve, isiel som na motorke bez prilby, po druhe nemal som pri sebe ziadne doklady (ani vodicsky ani doklady od motorky) a po tretie mal som uz nejake to pivo v sebe (nie ze by som bol na mol, mal som mozno jedno dve). Asi by to bolo viac ako tych 5 Eur a dlho by som si asi na motorke (a aute) nezajazdil. Na Phangane po zaplateni pokuty sa policajt usmeje (preco nie, pekne si takto zarobia), poda mi listok s pokutou a oznami mi, ze mozem cely den jazdit bez prilby, staci ked tu pokutu znova ukazem. Amazing Thailand. Upozornenie ! Toto samozrejme nie je navod ako jazdit na Phangane na motorke ! Kazdy si je zodpovedny sam za seba a zvlast pokial sedite na motorke prvy krat !

Januarovy zapad slnka

Januarovy zapad slnka

Januarovy zapad slnka

Januarovy zapad slnka

Januarovy zapad slnka

Januarovy zapad slnka

V januari prislo vela dalsich turistov, medzi nimi aj Branova mama Tana s Bystrom (uz asi po 4x v Thajsku), vysoky Tomas (Bystrov syn), Marek a Saska (velki cestovatelia) a vela dalsich Slovakov – kamaratov. Tana s Bystrom nam casto uvarili skvele slovenske jedla, ako napriklad fazulova polievka, segedinsky gulas, bryndzove halusky (MNAM !) a podobne. Spolu sme isli aj na jednodnovy vylet na Koh Tao. Tomas vramci jeho podnikania otvoril nove miesto – Lukostrelbu, dnes uz tam dokonca funguje restauracia a v dohladnej dobe su planoane dalsie atrakcie. Je to velmi pekne miesto v strede ostrova blizko vodopadu, hned vedla je Elephant camp, kde maju aj malu nezbednu opicu.

Najznamejsia opica na Phangane

Krmenie slona bananmi

Februar mi okrem pekneho pocasia priniesol aj moju priatelku, na ktoru som sa velmi tesil. Mame spolu naplanovane vyse 3 mesiace, nielen v Azii, pojdeme aj na Novy Zeland (po pravde prave pri pisani tohto clanku sedime v lietadle na NZ!). Tesne po nej dosli jej byvaly spoluziaci Kubo a Miso, fasa chalani ktory uz boli v Thajsku par tyzdnov predtym a na Phangan prisli len na par dni (skoda), trenovali Thajsky box a popozerali sme trochu aj ostrov. Dufam, ze nabuduce pridu na dlhsie a ze to bude co najskor Kamarat Vavo bol na susednom ostrove Koh Samui a bolo mu tam uz dlho, tak sme pre neho isli Branovou lodkou. Na Phangane sa mu velmi pacilo, bol tu prvy krat.

Ako som uz spomenul, pocasie zacalo byt naozaj tropicke, slnecne a zacalo konecne aj menej fukat, cize som sa konecne mohol viac venovat lietaniu na paramotore. Co to je ? No je naozaj o com pisat, takze dalsi clanok bude specialne venovany iba lietaniu !

A to stale nie je vsetko. Od 20. februara sme aj s priatelkou na cestach, chcem o kazdom navstivenom mieste napisat clanok (mozno aj viac). Je naozaj o com pisat a kedze pisanie a triedenie fotografii zaberie naozaj dost casu, preto to pisem s malym opozdenim. Predbezny cestovatelsky plan na 2 mesiace je asi takyto:

• Koh Lipe – Thajsko (4 dni)
• Langkawi – Malajzia (5 dni)
• Kuala Lumpur – Malajzia (4 dni)
• Novy Zeland (mesiac karavanom)
• Bali – Indonezia (14 dni)
• Phuket, Phi Phi, pripadne nejake to okolie (4-5 dni)

Na Phangan sa vratime koncom aprila, kedy uz bude v Thajsku moja sestra s rodinkou, jej kamaratmi a kamaratkami, verim, ze nuda nebude. Tesim sa na vsetkych, najma na moju neterku Sarku, ktora mi velmi chyba.

To je zatial vsetko, dufam, ze uz je vam jasnejsie ako vyzera bezny zivot na Phangane a ze slovo nuda a stres do thajskeho jazyka ani neprelozite.

Pohodka pri bazene

Je tu najkrajsie potapanie na juhovychode Thajska

Koh Tao je nevelky, asi 5x2km ostrov priblizne 50km na sever od Koh Phanganu a doplna tak spolu s Koh Samui trojicu ostrovov na vychodnom pobrezi Thajska (na juhu). Kazdy z tychto ostrovov je iny, ktori ste uz boli viete. Koh Tao je zamerany najma na potapanie, nachadza sa na nom asi 50 potapacskych centier a spravit si tam zakladny potapacsky kurz (OWD) je naozaj vyhodne. Za cenu asi 220 Euro mate kompletny kurz vratane 4 noci ubytovania pre 2 osoby ! Ostrov ma vsak pekne miesta aj pre nepotapacov, pripadne pre tych, ktory len snorchluju. Su na nom pekne plaze a more je cistejsie ako na Koh Phangane, preto sa tam aj viac potapa. Ostrov je trochu drahsi ako Koh Phangan, ale ak ste v Thajsku dlhsie tak sa tam oplati na par dni ist urcite. Blizsie ostrov nebudem popisovat, nakolko nas vylet trval jeden den a na ostrove sme boli v podstate len 2 hodinky. Na ukazku len nejake fotky (z pred 4 rokov).

Je lepsie prejst ostrov na 4kolke

Plaz a rezort na vychodnej strane

Takze spat k nasmu vyletu. Rano sme vyrazili v zostave Brano a jeho priatelka Amp, kamarat Peto s priatelkou Kristinou (ktori ziju na Phangane), Branova mama Tana s priatelom Bystrom, vysoky Tomas (Bystrov syn), nahodne stretnuti den pred tym kamarat Ivan a Barborka (dovolenkari) a ja. Pocasie bolo vynikajuce, vlny male tak sme sa na ostrov z Koh Phanganu dostali za menej ako hodinu.

Plaz na Koh Tau

Pozreli sme nejake prve plaze a na asi tretej v poradi sme to zaparkovali a posnorchlovali. Uz na pohlad bolo jasne ze voda je cistejsia ako u nas na Phangane, aj ked to nebolo uplne najlepsie, co Koh Tao v sebe skryva. Po kratkej snorchlovacej pauze sme obisli ostrov takmer cely dokola (samozrejme na lodi) a kapitan Peto zaparkoval na najvacsej a najobyvanejsej plazi Sairee Beach.

Sairee Beach

Aj takto mozete byvat na Koh Tau

Ucastnici zajazdu

Gycovka na Sairee Beach

Po kratkej prechadzke sme sa najedli, stretli pri lodi a vyrazili na Koh Nang Yuan, co su 2 ostrovy vzdialene asi 1km od Koh Tao na zapad. Je to narodny park, na ktory sa robia vylety aj z Koh Samui aj z Koh Phanganu, pre mna novinka, vzdy som tadialto iba prechadzal. Uz z dialky je to velmi pekne, tak som to mal uz dlhsie v plane to vidiet aj ‘z vnutra’.

Vstup na Koh Nang Yuan

Prisne ekologicke pravidla

Do narodneho parku sa plati vstup (100BHT – 2.5 EUR / osoba) a uz zo zaciatku citit komerciu. 2 ostrovy spaja mala plaz, ktora vzdy pocas prilivu nachvilu zanikne, pricom na jednej strane je plaz stale a su na nej slnecniky a plno ludi. Tu plazi trocha pomohli (betonom a kamenmi), nachadza sa tu restauracia (relativne draha samozrejme).

2 ostrovy spojene plazou

Plaz plna turistov

Na juzny ostrov sa da ist na vyhlad, najprv sa ide po drevenom mostiku popri mori, neskor vystup cez lesik. Cele to trva asi 15 minut a je to prijemna prechadzka, nie je sa kam ponahlat. Na konci to stoji za to, je tam velmi pekny vyhlad, na ktorom je sice vela ludi ale sikovny odchytia par fotogenickych zaberov aj bez ludi. Naozaj krasa. Mne osobne sa vyhlad velmi pacil.

Cesticka na vyhlad

Fotogenicky vyhlad

Tucko na vyhlade

Po vyhlade sme sa vratili na malu plazicku, kde sme trochu posnorchlovali. Na ostrovoch sa v podstate viac robit ani neda, na ten druhy sa myslim ani nechodi. Pre tych, ktorym sa tam velmi paci mozu ostat jednu noc, ale predpokladam ze ubytovanie je aj dvojnasobne drahsie ako napriklad na Koh Tao alebo na Koh Phangane.

Turistky z Argentiny sa chceli s nami odfotit

Takto som skakal od radosti

Odtial sme uz isli naspat na Koh Phangan, v trochu vacsich vlnach, takze aj cesta uz trvala takmer hodinu a pol, ale zvladli sme to. Mne sa vylet velmi pacil, iny ako narodny park Ang Thong, ale to aj preto, ze sme isli privatnym speedboatom a ze sme vsade mohli byt tak dlho ako sme chceli. Ked to vsetko zhrniem, po obdobi dazdov a dlhom ‘sychravom’ pocasi na Phangane, bol to pre mna najkrajsi vylet v Thajsku a za to patri VELKA VDAKA Branovi !

Branov speedboat

A este jedna zaujimava vec. Po prichode na Phangan sme sa este isli pozret na zapad slnka, ktore casto sledujem a velmi sa mi pacia. Na dalsi den sa zacinal cinsky novy rok, rok draka (moje znamenie), ktory sa nam aj pekne ukazal – posudte sami !

Zapadl slnka - rok draka zacina !

Na letisku s policajtom

Rada na immigration

Presne tymto istym spojom letel mesiac predomnou kamarat Peto, zijuci v Thajsku a stalo sa mu to co sa obcas stava, prvy let do Moskvy meskal, nestihol pripojny let, tak ich ubytovali v Moskve a na druhy den letel do Viedne. Hovorim si, ze jemu sa to stalo tak snad sa to nestane mne. Opak bol pravdou. Z Bangkoku malo lietadlo odlietat 9:15, velku batozinu som uz mal nalozenu, cakal som v odletovej hale na prislusnej GATE (brane). 9:15 a nic. Ani informacia o tom, preco este neletime, skratka sme ani nenastupili do lietadla. Nakoniec sa mi podarilo zistit, ze lietadlo ma problemy s navigacnym systemom (super sprava) a ze to musia opravit a poletime asi o 5h (!) neskor ! Dali nam nejake kupony, za ktore sme sa mohli najest v jednom z letiskovych fastfoodov (chcu nas zabit ?). Samozrejme ze ked som sa s tym pokusal zaplatit v nemenovanom fastfoode kralovskych burgerov, listky tam nepoznali a asi 10 minut som cakal kym si tieto formality zariadili, takze vsetko som uz mal studene pred sebou. Islo mi hlavne o napoj, kedze uz som bol v priestoroch kde sa neda zobrat si vlastnu vodu (mozte si kupit aspon flasku nejakeho alkoholu na cestu, poznate tie zvyky…). Nakoniec sme teda odleteli, aj ked informacna tabula neukazovala, kedy lietadlo naozaj poleti a musel som sa spolahnut na tu pani ktora povedala ze poletime asi o 5 hodin neskor.

Nuda na letisku

V Moskve som sa tesil na ten hotel, nakolko sa cesta tymto zdrzanim len predlzovala. Tam nas opat prekvapili, asi necakali ze meskame, vobec na to neboli pripraveni a v priletovej hale nas nechali cakat asi 3 hodiny. S tym rozdielom, ze tam sa uz voda neda ani kupit, nie su tam zachody… Informacie absolutne ziadne tak sme ani nevedeli na co cakame. Po vyse hodine cakania zacali vystavovat nahradne letenky cestujucim, priblizne 5 minut to trvalo na kazdeho cestujuceho, bolo nas tam asi 200, male deti spali na zemi (uz bolo neskoro) – hrozne ! Samozrejme ze som otvoril usta a dozadoval sa dalsich informacii, pridali sa ku mne dalsi, vysledok bol taky, ze jedna pracovnicka nereagovala, druha okamzite prestala hovorit anglicky (tak som na nu hovoril lamavou rustinou) a tretia co spala vzadu ma uplne ignorovala. Nakoniec vsetky zmizli, a to tak, ze sme mohli vidiet osobne udaje na monitore, ku niektorym pocitacom (nezaheslovanym) som si mohol aj sadnut a kludne tlacit letenky (welcome to Russia !).

Snaha pracovnicok na letisku v moskve

Nakoniec nas presunuli do hotela, kde nas mali ubytovat. K tomu im ale chybali papiere z leteckej spolocnosti, ze nas maju ubytovat. Recepcna dokonca tvrdila, ze nemaju dostatok izieb. Neuveritelne. Rezignoval som a rozhodol som sa ist do miestneho baru to vsetko zapit a pozerat s rusmi hokej (boli majstrovsta sveta v hokeji a akurat sme v ten vecer hrali proti nim). Bohuzial sa mi to nepodarilo, stena asi z 5tich bodyguardov ma nepustila dalej, nakolko nemam ruske viza (naco, ved len letim cez Moskvu) a teda nemozem ist nikam, len na zachod (aj to v sprievode ochranky). Tak sme trcali na recepcii, az som sa nakoniec navtieral jednemu spanielovi, ktory dostal izbu pre styroch sam. Perfektna organizacia. Okolo 2 nad ranom som teda konecne zalahol, hladny ale zalahol. Letiet som mal na druhy den asi 10:40, tak si hovorim ze si aspon pospim (hotel bol hned vedla letiska) a vsetko bude fajn.

Hotel pri letisku

Zas nebolo. Recepcna nas zobudila o 6 rano telefonom, ze mame ist na ranajky, hovorim jej ze letim neskor a chcem spat. Zlozila telefon a o 15 minut uz buchala na izbu, ze mame ist na ranajky. Hotel bol inac pekny, ale nas bodyguardi odviedli do miestnosti, kde nam dali nejake ranajky. Priznam sa, ani som nemal chut, dal som si nejaku kavu a nemal som sil uz ani nikomu nadavat. Nakoniec som sa ale dostal na letisko, a v planovanom case sme odleteli do Viedne. Nastastie mi v niektorej letiskovej hale fungoval internet a mohol som poslat informaciu o tom, ze sa mi let zmenil a teda z letiska potrebujem odvoz v iny cas. (Mobil s roamingom som proste nemal). Kedze mam rad velmi teplo, tak som sa tesil ze idem na Slovensko zaciatkom maja, kedy je priroda pekna a pocasie znesitelne. Predpoved slubovala 17 stupnov (o 3 dni neskor uz malo byt 11), z 35 je to pekna zmena, ale da sa vydrzat… Na moje prekvapenie bolo v Schwechate pod 10 stupnov, mrholilo a fukal vietor, tak si ma viete predstavit, citil som sa ako african na Sibiri

Pocasie vo Viedni

Zmena je zivot a s kludnym svedomim mozem povedat ze ma toto motto sprevadza zatial celym zivotom. Ti ktori sa sem nepozerate prvy krat tak ste si vsimli, ze aj dizajn tejto stranky sa zmenil.. a ved preco nie ? Akekolvek namety prosim do komentarov, predovsetkym chcem, aby sa stranka pacila prave vam !

Spat k niecomu zaujimavejsiemu. Uz nadpis predpoveda, ze momentalne sa nachadzam na Slovensku, a sice v Bratislave. Prisiel som uz 3. maja a musim sa priznat ze za tie 2 mesiace som tu toho uz zazil naozaj dost (a to som este neskoncil).

Neviem co vsetko vas zaujima, vyberam:

- Prisiel som na Slovensko s jednosmernou letenkou (odchod asi august ?)

- Ano, predavam moj 4 izbovy byt v petrzalke: http://www.acclitax.sk/byt

- Vela z vas som stihol uz stretnut, vela este nie, cislo na mna je 0949 48 30 48, tak prosim aj strpenie nejde to vsetko naraz

- Na 2 mesiace prisiel aj Brano (www.2ge.us) s Amp - thajkou, bohuzial vsak 2.7. letia spat domov do Thajska

Nebudem vas takto po dlhom case zatazovat dlhymi clankami, koniec koncov budem rad ak mi budete pisat do diskusie co vas zaujima a ja o tom kludne napisem. Najblizsi clanok bude o lietani na padaku, cize paragliding. Nedavno sme absolvovali s Branom a Petom Kuczmanom paragliding kurz (vratane “paramoto kurzu” - lietanie s padakom a s motorom). Aspon zatial taka mala uputavka:

www.youtube.com/watch?v=NT1vQWlUHxs

Fotogaleria k clanku

Druha cast sa bude tykat 2 tyzdnov stravenych na Bali, jazdeni na motorke krizom krazom (spolu asi 800km) a spoznavani okolia a domorodych obyvatelov.

Aj tuto cast dovolenky som stravil s mojim kamaratom Branom (2ge). V Kute sme si pozicali motorky, Brano uz mal pozicanu predtym (kedze prisiel na Bali o par dni skor) ale musel ju vymenit, dostal uplne novu motorku, ja som mal starsiu ale zase vacsiu, no vseobecne motorky na prenajom v Thajsku su v ovela lepsom stave ako v Indonezii.

Zapad slnka - Tanahlot

Nasadat a ideme, Bali je relativne velky ostrov a premavka v Kute je naozaj divoka, velmi sa nam zislo Branove GPS Garmin, ktore bolo sice bez hlasovej navigacie ale aj tak velmi pomohlo. Cesty su relativne v dobrom stave, premavka je vsak vacsia a aj nebezpecnejsia (stale porovnavam s Thajskom, pretoze tu zijem). Benzin je zas o polovicu lacnejsi. Brano mal dopredu nastudovane z internetu co by sme mali vidiet, niektore veci uz videl pred rokom takze sme isli v podstate na istotu. Zo zaciatku sme stravili 2 dni v mestecku Sanur, ktore je pri peknej plazi pre turistov. Kedze nie som plazovy typ turistu ktory chodi s opalovacim kremom a nafukovackou, 2 dni uplne stacili. Stihli sme este urobit 2 ponory v jeden den, ale o tom bude az 4 cast. Zo Sanuru sme robili aj dlhsie vyjazdy, napriklad aj do oblasti Blue Lagoon na zapadnej strane ostrova, kde sme nasli (opat vdaka Branovi a jeho GPS) pekne snorchlovacie miesto.

Plaz na vychode Bali

Neskor sme sa presunuli do stredu ostrova, do mestecka Ubud, ktore je preslavene mnohymi kulturnymi tradiciami a umeleckym zameranim domacich remeselnikov. V jeden vecer sme navstivili tradicny balinejsky tanec, ktory je velmi zaujimavy, kedze sa vela tancuje rukami, prstami, niekedy aj ocami. Priamo v meste je aj monkey mountain, kde za relativne maly poplatok (asi 0,5 eura) stretnete asi 100 opic. Kusok od mesta sme s Branom skusili aj nejaky geocaching, zabludili sme na krasne ryzove polia, kde sme nasli BIO restauraciu, vsetko co tam varili si aj dopestovali, dokonca aj pivo bolo chemicky neupravovane (ine ako nase pasterizovane) a velmi dobre ! Tato cast Bali sa mi pacila asi najviac, aj pocas jazdenia na motorke cez okolite dediny to vyzeralo ako keby kazdy dom mal svoj maly chram, neviem presne ako sa ta architektura vola ale ked je vsade naokolo je to velmi posobive.

Velmi pekny chram

V okoli Ubudu je vela dedin, v kazdej z nich je niekolko umeleckych remeselnikov, maju velmi pekne obchody, tovar je lacny a kazdy predava aj zasielkovym sposobom – proste biznis na urovni. Okrem remeselnikov, chramov, prirody (ktora je naozaj prekrasna) som nespomenul plaze, ktore byvaju aj vulkanickeho povodu, su cele cierne a samozrejme ak svieti slnko su rozpalene a bosi po nich neprejdete. Voda je vsak velmi cista, je to ocean, takze aj vlny su vacsie a voda nie je plytka ako v Thajsku. Viac samozrejme napisem v potapani.

Dakujem trpezlivym co sa docitali az sem, rad zodpoviem na zvedave otazky v komentaroch.

Ryzove polia

]]> http://blog.baso.sk/2010-11-28/bali-cast-2-ostrov-bali/feed/ 0 http://blog.baso.sk/2010-09-08/bali-cast-1-uvod/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=bali-cast-1-uvod http://blog.baso.sk/2010-09-08/bali-cast-1-uvod/#comments Wed, 08 Sep 2010 10:09:58 +0000 Baso http://blog.baso.sk/?p=399 Fotogaleria k clanku

Na zaciatku augusta som mal uz dostatocne vopred naplanovany dalsi ‘visa run’ (koli vizam treba raz za cas vycestovat z krajiny) do Indonezie – konkretne na Bali. Vyber padol aj na zaklade lacnej letenky cez nizkonakladovu spolocnost v azii – AirAsia.com – spiatocna letenka v cene 75 Euro (Bangkok – Bali) sa nedala odmietnut .

pohlad na Bali z lietadla

Brano uz v indonezii bol a kedze sa mu velmi pacilo kupil letenku dokonca este na skorsi datum, v kazdom pripade ma cakal na letisku s motorkou co mi velmi ulahcilo riesenie mnohych veci (preprava z letiska, ubytovanie) bezprostredne po cestovani. Nasli sme sa celkom lahko, cca 5km v zacpach (asi 20 minut) do centra Kuty (turisticke centrum Bali) a hned sme pri Indonezskom pive Bintang, ktore je mimochodom podobne tym nasim a je lacnejsie ako pivo v Thajsku, rozoberali nase dalsie plany.

Bali je ostrov velky asi 100 x 150km a zije na nom priblizne 3 miliony obyvatelov. Po celom ostrove je mnozstvo turistickych atrakcii, voda je priezracna a idealna na potapanie, vlny su tu velmi dobre pre surferov (bohuzial nic pre mna) cize bolo od zaciatku jasne ze nuda tu nebude, to skor planovane 3 tyzdne mozno nebudu stacit.

Nusa Dua

Po kratkom rozhovore (asi 3 velke pivecka kazdy) som si pozical motorku a isli sme na juh ostrova, kde uz Brano aj s kamaratmi boli ubytovani v uplne jednoduchej tzv. Homestay ubytovni -  izby boli predelene a steny len z bambusu, strop spolocny takze sa clovek ani necitil vo svojej izbe. Izba bola velmi mala, okrem postele si nebolo takmer kde polozit ani ruksak, ale dolezite bolo hlavne spanie a ja nie som nijak velmi narocny.To skor jedlo ktore sme po ceste vyskusali by mohlo byt lepsie a teda prvy dojem som z jedla na Bali nemal najlepsi.

Na druhy den sme popozerali nejake vyhlady v okoli, priroda je na Bali velmi pekna a tropicka, ostrov nevyzera preplneny ludmi, ale doprava je relativne husta aj kvoli uzkym cestam a treba byt naozaj opatrny. Pre neskusenych motorkarov odporucam pozicat aj auto so soferom a s benzinom, myslim, ze to vyjde na okolo 45 dolarov na den, co je pre skupinku do 4och ludi velmi zaujimave. Sofer zaroven funguje ako sprievodca ale odvezie vas kam len chcete. My sme sa dopravili ‘po vlastnych’ do oblasti Nusa Dua, ktore je preplnene velkymi turistickymi komplexmi na plazi, do jedneho sme sa boli pozriet a bol naozaj obrovsky, aj sme sa stratili a potom sme sa skusali vratit naspat pomocou GPS – no velka sranda Po ceste sme mali taky maly problem s policajtami, kedze motorky (skutre) tu maju vypinace na svetla (v Thajsku motorku nastartujete a svieti automaticky), cez den jazdia bez svetiel. Ja som najprv nevedel, ci mam mat svetlo zapnute alebo nie, ludia na nas ukazovali nieco tak sme raz jazdili zo svetlami raz bez. Neskor nas dobehli policajti a isli s nami cca 1 km a potom nas odstavili na kraji. Ja som nastastie mal medzinarodny vodicak, Brano vsak nie a tak schytal pokutu asi 5 dolarov (po zjednani z 20), co islo samozrejme policajtom do vacku a nabuduce uz vieme, ze viac ako 0,5 dolara im netreba dat a radsej ist na policajnu stanicu, co vraj vacsinou odmietnu a nechaju vas ist..

Nusa Dua beach

V Nusa Dua som vyskusal prvy krat v zivote parasailing, lod ma tahala asi na 150 metrovom lane s padakom, bolo to kratke ale velmi zaujimave, vyhlad z hora bol perfektny a nachvilu som lutoval ze som si nezobral kameru zo sebou, nabuduce. S Branom sme este vyskusali Flying Fish, cln vas taha na velkom nafukovacom clne tak rychlo, ze ste vlastne vo vzduchu. Lezali sme chrbtom na ‘clne’ a a v strede medzi nami stal ‘sofer’ ktory presuvanim vahy daval pozor, aby sme sa neprevratili. Nakolko sme boli dost tazky tak sme moc dlho neboli vo vzduchu. Vecer sme si pozreli krasny zapad slnka z velkeho utesu, kde je aj nejaky chram ale nazov si uz bohuzial nepametam. Musim povedat ze aj na druhy den ma jedlo na Bali sklamalo, nastastie dalsie dni to uz bolo lepsie.

Sunset

Som milo prekvapeny ze na moj blog stale chodia ludia napriek tomu ze uz sem dlhsiu dobu neprispievam. To znamena ze aj starsie clanky su dostatocne zaujimave a stale je o com citat. Verte mi, je aj o com pisat, ak by som mal cas myslim ze kazdy den by som dokazal napisat nieco zaujimave. Samozrejme na to nie je cas, kedze aj pracovat treba. Podla tejto stranky to zatial na velku pracu z mojej strany tu v Thajsku nevyzera, ale opak je pravdou a rad vam ukazem moj posledny vytvor, ktory sa priamo tyka tohto krasneho ostrova v Thajsku – Koh Phangan. Pre tych, ktory maju zaujem sem prist (vrelo doporucujem) na dovolenku, relax, potapanie alebo cokolvek sa to urcite bude hodit, kedze sa jedna o ubytovanie na Koh Phangane. Stranka je sice v anglictine (zatial), ale nemusite sa obavat, komunikovat po rezervacii mozte smelo v Slovencine, nakolko rezervaciu pre vas zabezpeci moj velmi dobry kamarat a dlhorocne zijuci Slovak na Phangane. Takze – ENJOY !

www.phangannavigator.com