Ho Chi Minh (Saigon)

Fotogaleria k clanku

Do HoChiMinhu sme prileteli priblizne o 18 tej hodine a po vizovych vybavovackach sme sa relativne rychlo dostali von z letiska. Z bankomatu sme vybrali priblizne 100 Euro, co sa rovna 2 miliony (!) vietnamskych dongov, cize sme sa stali velmi rychlo milionarmi

Vsade motorky

Z letiska je to do centra asi 15km, tak sme riesili nejaky taxik, nejaki “podivni” taxikari nas aj oslovovali, my sme “naleteli” az asi tretiemu v poradi, s ktorym sme sa dohodli vopred na sume a priniesol taxik – rozbity Daewoo Lanos. Hned z letiska sme boli prekvapeni hustou dopravou hlavne motorkarov, ktorych sa nedalo ani spocitat. To sme vlastne aj cakali, ale na zivo je to naozaj zazitok.

Asi za 30 minut nas uz taxikar doviezol do centra, tak sme si samozrejme ako prve zacali hladat nejake ubytko. Pozreli sme zopar hotelov a izieb, a asi za 30 minut sme nasli prijatelny hotel. O chvilu sme uz brazdili ulickami v centre Saigonu (to je druhy nazov pre Ho Chi Minh). Hladni sme vyskusali vietnamsku restiku a urobili sme dobre – velmi chutne jedlo, shaky a domace pivo (vola sa 333). Dalej sme sa trochu prechadzali po okoli, kde sa nam (Zuzke ktora prisla s Martinom) stala jedna neprijemnost. Pri prechadzani cez cestu (na prechode) jej jeden motorkar vytrhol kapsicku s dokladmi, ktore mala zavesene na krku. Stalo sa to naozaj rychlo a necakane, a kym sme sa spametali, motorkar uz bol urcite dost daleko. Bolo asi 11 hodin vecer. Najhorsie na tom bolo to, ze tam mala pas (s vizami), platobnu a kreditnu kartu a nejake peniaze. Zacali sme sa teda ludi pytat, kde najdeme policiu, ale velmi nam nerozumeli (boli sme prekvapeni velmi slabou anglictinou vsetkych ludi) az sme nakoniec naskocili do taxika, ktory nerozumel ani slovam “Police! Police!”. Nakoniec nas ale nejako dopravil do policajnej stanice, ktora bola v cervenych motivoch a policajti tam fungovali ako kedysi u nas. Vo Vietname je totiz stale komunizmus. Po spisani papierov (asi 2 hodiny) sme isli do hotela a zalahli. Najst v takomto pripade zlodeja je asi nemozne, kedze motorkarov je v celom meste mozno aj milion. Treba si proste davat pozor na veci a hlavne nosit pri sebe co najmenej.

Na ulici

Na druhy den sme sa vybrali do historickeho centra, asi 1km od hotela. Vsade bola husta premavka a vela ludi, ktori sa na nas usmievali a cudovali sa, co tam robime, boli velmi mili. Moc turistov sme teda nestretli, az v samotnom centre. Pozreli sme si Ben Thanh market, co je nevelky trh kde sa da kupit vsetko od ovocia a zeleniny az po oblecenie. Historicke muzeum bolo zavrete, tak sme si aspon pozreli Notre Dame katedralu a budovu posty, ktoru ludia navstevuju viac za ucelom pozriet sa do nej ako vybavit postove zalezitosti. Odtial sme sa vybrali (stale peso) do parku, kde bola aj zoologicka a botanicka zahrada. Vecer sme opat vyskusali vyborne vietnamske jedlo a neskor aj vietnamsku masaz (na cinsky a korejsky sposob). Vsetkym sa masaz pacila, mne trocha menej. Bola trochu drahsia ako v Thajsku ale to je dlhsi pribeh

Ben Thanh market

Na dalsi den sme isli taxikom pozriet nejake pagody, zacali sme na Vinh Nghiem, ktora bola  v rekonstrukcii, ale pomedzi maliarov sme sa dostali az hore, odkial bol pekny vyhlad. Dalej sme po presune taxikom pozreli Jade Emperor pagodu, ktora sa nam moc nepacila, v nutri bol smrad zo sviecok a tma. Presunuli sme sa do cinskej stvrti Cholon, ktora sa nam nezdala nijako vynimocna oproti centru mesta a 3 pagody, ktore sme videli, boli opat plne dymu, ale uz o nieco krajsie. V ulickach sme sa trosku presli a dali nieco pod zub. Vecer sme si v turistickej kancelarii v centre dohodli presun autobusom blizko mestecka Pan Thiet – Mui Ne, ktore su na pobrezi Pacifickeho oceanu.