Som milo prekvapeny ze na moj blog stale chodia ludia napriek tomu ze uz sem dlhsiu dobu neprispievam. To znamena ze aj starsie clanky su dostatocne zaujimave a stale je o com citat. Verte mi, je aj o com pisat, ak by som mal cas myslim ze kazdy den by som dokazal napisat nieco zaujimave. Samozrejme na to nie je cas, kedze aj pracovat treba. Podla tejto stranky to zatial na velku pracu z mojej strany tu v Thajsku nevyzera, ale opak je pravdou a rad vam ukazem moj posledny vytvor, ktory sa priamo tyka tohto krasneho ostrova v Thajsku - Koh Phangan. Pre tych, ktory maju zaujem sem prist (vrelo doporucujem) na dovolenku, relax, potapanie alebo cokolvek sa to urcite bude hodit, kedze sa jedna o ubytovanie na Koh Phangane. Stranka je sice v anglictine (zatial), ale nemusite sa obavat, komunikovat po rezervacii mozte smelo v Slovencine, nakolko rezervaciu pre vas zabezpeci moj velmi dobry kamarat a dlhorocne zijuci Slovak na Phangane. Takze - ENJOY !
Mam pre vas nie velmi prijemnu spravu tykajucu sa tohto blogu. Ako ste si uz urcite vsimli, uz dlhsiu dobu som sem neprispel ziadnym prispevkom (nechce sa mi komentovat preco). Vela ludi cita(lo) tento blog a som vsetkym za to vdacny, verim, ze stale obsahuje zaujimave informacie a pekne fotografie. Uvidime, ako dlho este bude fungovat. Nakolko ja z pracovnych dovodov nemam cas sa momentalne venovat blogu, snazim sa aspon co-to nahrat na Facebook, takze sa obcas mrknite tam.
A ked ma nebudete vediet nijako najst, kontaktovat ma mozete tu.
Na tomto vylete sme boli pred dvoma tyzdnami, ked sme sa vracali z Vietnamu cez Bangkok.
Let z Vietnamu do Bangkoku prebehol v pohode, trval len 1 hodinku. Na letisku sme zobrali taxik a dali sa odviest na Khao San Road do hotela, v ktorom sme uz nie raz boli ubytovani (Green House). Cesta taxikom bola pre nas zazitok. Nie preto, ze by sme sa viezli v taxiku prvykrat , ale taxik a jeho interier boli fakt cool. Vsak posudte sami :-). V Bangkoku sme planovali ostat tak dlho, podla toho, co vymyslime. Vacsinu zaujimavych miest a budhov sme uz aj tak videli predtym a jedine co sme chceli este vidiet bol Grand Palace. Je to komplex budov-chramov , ktore v minulosti sluzili ako oficialne sidla thajskych kralov. Tak sme sa tam teda vybrali, len pri vchode nas hned zastavila ochranka, ze nemame vhodne oblecenie. Vonku bolo 30 st. a tak sme pochopitelne boli v kratkych trickach a nohaviciach. Poziciavali tam sice veci na prezlecenie, ale vobec sa nam to nechcelo riesit. Nevadi, mozno niekedy nabuduce.
Nenechajte sa zmiast tymto clankom. Uz asi tyzden sa nachadzame opat na Koh Phangane v nasom domceku a k napisaniu nasho posledneho clanku o Vietname sme sa dostali az teraz. Medzitym tu bol na dovolenke Riso s frajerkou Zuzkou a zobral zo sebou aj jeho rodicov, teraz su uz v Bangkoku a zachvilu letia domov na Slovensko.
Na zaver nasej dovolenky vo Vietname sme mali v plane pozriet si to, co sme nestihli v hlavnom meste Ho Chi Minh-e, kedze sme odtial leteli naspat do Bangkoku.
Zostali nam uz len tri dni, ktore ubehli velmi rychlo. To co sme chceli vidiet v tomto velkomeste, sme videli uz predtym a uz sme boli aj trochu unaveni vymyslat dalsie vylety (na tie posledne - Mekong Delta a Cu Chi tunely sme vzdy isli z Ho Chi Minh-u). A tak sme sa len tulali ulicami a pozorovali zivot vietnamskych ludi. Pozreli sme si zopar parkov, ktore boli velmi pekne upravene, prijemne na relax a aj miestni ludia v nich travili dost casu. Hrali rozne hry a dokonca rano pred tym ako isli do prace niektori cvicili.
Vylet sa zacal tradicne. Rano o osmej hodine pred turistickou agenturou, nasadli sme na autobus a asi po 40 km a jednej hodine cesty sme dorazili na zname Cu Chi Tunely. Tieto tunely su vybudovane pod zemou, asi 250 km dlhe a pouzivala ich armada Vietkongu pocas vojny s americanmi. Niektore su spristupnene turistom, cize po vojne su aj trochu upravene a do niektorych sme len tak nahliadli z vrchu.
Po 9 hodinach nekonecnej cesty z Dalatu sme konecne dorazili do Ho Chi Minh. V ten den sme sa stihli len navecerat a ubytovat sa v tom istom hotely, kde sme byvali predtym.
Na dalsi den sme zacali planovat ako stravime zvysnych sest dni, ktore nam zostavaju do odletu. Jeden z prvych napadov bol dvojdnovy vylet na Mekong Deltu. Bookli sme si to v miestnej turistickej kancelarii a na dalsi den sme uz rano sedeli v autobuse za dobrodruzstvom po ramenach rieky Mekong Delta.
Po 5 hodinovej ceste z Mui Ne na sever sme dorazili do mesta Nha Trang, ktore sa nachadza tiez priamo pri mori (oceane). Este sme ani nevystupili z autobusu (bolo uz vyse 7 hodin vecer a tma) a miestni dohadzovaci nas oslovovali “Hello, where are you going ?” a “Hello, I have room for you” - boli dost otravni. Kedze sme ubytovanie nemali zabezpecene, jednemu taxikarovi sme “naleteli” a nechali sa odviezt do nejakeho hotela, ktory nam ukazal na obrazku. Hotel bol celkom pekny (volal sa Nice) a kedze vsade na okolo bolo mozne sa ubytovat len v hoteloch alebo guesthousoch a nie v bungalovoch (ako mame radi z Thajska), ubytovali sme sa.
Asi 220km od Ho Chi Minhu na vychod sa nachadza najblizsie “stredisko” pri mori, do ktoreho sme sa vybrali o 9:00 rano autobusom. Cesta trvala 6 hodin, kedze cesty nie su zrovna najlepsie a premavka je tiez celkom husta. Vodic isiel dost divoko, ale nakoniec sme cestu v zdravi prezili a okolo druhej hodiny poobede sme uz boli priamo v turistickej oblasti len kusok od mora. Blizko bola restauracia, tak sme sa isli rozhodnut co dalej pri nejakej dobrej papanici. Nakoniec ponukali aj ubytovanie formou guest housu (co je vlastne lacnejsia forma hotela) v prijatelnej kvalite a cene a kedze v okoli to bolo len drahsie, ubytovali sme sa. Bolo to vlastne medzi mesteckom Phan Thiet (v ktorom nie je nic) a dedinkou Mui Ne. Na jednej strane boli nadherne (ale aj drahe) rezorty pri plazi, na druhej strane vacsinou restauracie a guesthousy.
Do HoChiMinhu sme prileteli priblizne o 18 tej hodine a po vizovych vybavovackach sme sa relativne rychlo dostali von z letiska. Z bankomatu sme vybrali priblizne 100 Euro, co sa rovna 2 miliony (!) vietnamskych dongov, cize sme sa stali velmi rychlo milionarmi
Vsade motorky
Z letiska je to do centra asi 15km, tak sme riesili nejaky taxik, nejaki “podivni” taxikari nas aj oslovovali, my sme “naleteli” az asi tretiemu v poradi, s ktorym sme sa dohodli vopred na sume a priniesol taxik - rozbity Daewoo Lanos. Hned z letiska sme boli prekvapeni hustou dopravou hlavne motorkarov, ktorych sa nedalo ani spocitat. To sme vlastne aj cakali, ale na zivo je to naozaj zazitok.
Prvy den, kedze bola nedela, sme zobrali Martina so Zuzkou na trh Jatujak, aby si pokupili nejake pekne veci. My sme sa zatial prechadzali v blizkom parku, ktory sa vola Jatujak park. Nie je moc velky, ale je pekne upraveny, stredom sa taha take dlhsie jazierko a da sa tam pekne zrelaxovat Kedze bol obed a bolo dost teplo, vydrzali sme tam asi 1 hodku a radsej sme sa pobrali do takeho maleho nakupneho centra, ktore bolo vlastne priamo na Jatujaku. Tam sme nabrali nove sily v podobe hribovej polievky a nejakych tych ovocnych drinkov (hlavne ze tam bolo chladnejsie ako vonku).
