Bangkok – vylet do Kanchanaburi

Fotogaleria k clanku

Na tomto vylete sme boli pred dvoma tyzdnami, ked sme sa vracali z Vietnamu cez Bangkok.

Let z Vietnamu do Bangkoku prebehol v pohode, trval len 1 hodinku. Na letisku sme zobrali taxik a dali sa odviest na Khao San Road do hotela, v ktorom sme uz nie raz boli ubytovani (Green House). Cesta taxikom bola pre nas zazitok. Nie preto, ze by sme sa viezli v taxiku prvykrat , ale taxik a jeho interier boli fakt cool. Vsak posudte sami :-). V Bangkoku sme planovali ostat tak dlho, podla toho, co vymyslime. Vacsinu zaujimavych miest a budhov sme uz aj tak videli predtym a jedine co sme chceli este vidiet bol Grand Palace. Je to komplex budov-chramov , ktore v minulosti sluzili ako oficialne sidla thajskych kralov. Tak sme sa tam teda vybrali, len pri vchode nas hned zastavila ochranka, ze nemame vhodne oblecenie. Vonku bolo 30 st. a tak sme pochopitelne boli v kratkych trickach a nohaviciach. Poziciavali tam sice veci na prezlecenie, ale vobec sa nam to nechcelo riesit.  Nevadi, mozno niekedy nabuduce.

Na dalsi den sme si v turistickej agenture naplanovali vylet do Kanchanaburi, vzdialeneho zapadne od Bangkoku cca 130 km. Rano o 7 hod. nas vyzdvihli a po dvoch hodinach cesty sme dorazili do mestecka Kanchanaburi. Zacali sme navstevou vojnoveho cintorina z cias 2. sv. vojny, su tam pozostatky australskych, holandskych a britskych vojnovych zajatcov, ktori prisli o zivot pri stavbe „zeleznice smrti“.

cintorin

Potom sme navstivili vojnove muzeum, na ktore sme mali len pol hodku, tak sme si ho v rychlosti popozerali. Urcite by sa tam dalo stravit viac casu. V blizkosti muzea bol slavny most cez rieku Kwai, ktorý bol postaveny vojnovymi zajatcami a spajal Thajsko a Barmu. Prechadzka po nom bola trochu nebezpecna, priestor na chodenie bol dost uzky a clovek sa musel vyhybat oprotiiducim turistom. Ale v pohode sme to zvladli a prechadzka po moste bola prijemna.

most cez rieku Kwai

Odtial sme sa autom presunuli na zeleznicnu stanicu Nam Tok. Asi po 40 min. cakania dorazil vlak a zacala sa cesta po historickej zeleznici. Z jednej strany bola hora, z druhej rieka a uprostred zeleznica. Miestami sme prechadzali cez dreveny most, na ktorom stala zeleznica a ktory vyzeral na spadnutie :-). Prave pri stavbe tohto mosta zomrelo velmi vela vaznov, ktorych vaznili japonci pocas druhej svetovej vojny.

dreveny most

Asi po hodinovej ceste sme vystupili na pre nas poslednej zastavke, kde nas uz cakalo auto. Kedze uz bol najvyssi cas na obed, presunuli sme sa do blizkej restauracie naplnit nase zaludky. Spokojni s jedlom a plnymi zaludkami sme pokracovali dalej v nasom vylete. Tentokrat sme sa plavili na lodke, ale len smerom proti prudu. Naspat sme sa uz plavili na bambusovych pltiach. Aj ked bolo zamracene a trochu poprchalo, bolo to velmi prijemne plavenie. Odtial sme sa presunuli do Elephant Campu, kde sme sa povozili na slonovi. Prechadzka trvala asi 15 min., ale bola lepsia ako ked sme boli na slonovi na Phangane (a to sme boli 30 minut). Tento slon az tak lenivy nebol :-). Poslednou zastavkou tohto vyletu bol este vodopad, v ktorom sa dalo aj okupat, ale my sme mali cas iba na pozretie. Potom nasledovala uz iba cesta spat do Bangkoku. Cely vylet bol dobre zosynchronizovany a v podstate za malo penazi (600 bht na osobu), sme toho vela videli a tiez zazili.