Phan Thiet, Mui Ne

Fotogaleria k clanku

Asi 220km od Ho Chi Minhu na vychod sa nachadza najblizsie “stredisko” pri mori, do ktoreho sme sa vybrali o 9:00 rano autobusom. Cesta trvala 6 hodin, kedze cesty nie su zrovna najlepsie a premavka je tiez celkom husta. Vodic isiel dost divoko, ale nakoniec sme cestu v zdravi prezili a okolo druhej hodiny poobede sme uz boli priamo v turistickej oblasti len kusok od mora. Blizko bola restauracia, tak sme sa isli rozhodnut co dalej pri nejakej dobrej papanici. Nakoniec ponukali aj ubytovanie formou guest housu (co je vlastne lacnejsia forma hotela) v prijatelnej kvalite a cene a kedze v okoli to bolo len drahsie, ubytovali sme sa. Bolo to vlastne medzi mesteckom Phan Thiet (v ktorom nie je nic) a dedinkou Mui Ne. Na jednej strane boli nadherne (ale aj drahe) rezorty pri plazi, na druhej strane vacsinou restauracie a guesthousy.

Ubytovanie sme zial mali len na jednu noc, kedze to potom bolo plne, ale neskor vecer sme nasli podobny guesthouse kusok od toho naseho povodneho. Pozicali sme motorky, pozreli sa trochu po okoli a rozhodli sme sa ist na dalsi den na vylet na dzipe organizovany miestnou “cestovkou”.
Vylet sa zacal skoro rano, dzip nas mal vyzdvihnut uz o 4:45 (vraj aby sme stihli vychod Slnka), o 5:00 nam to nedalo a telefonicky sme naseho “sofera” zobudili a mohli sme vyrazit. Isli sme vsetci styria plus jedna holandanka, ktora cestuje uz skoro rok po Azii a Indii. Ako prve miesto naseho vyletu boli White Sand Dunes, kde sme si naozaj pripadali ako v afrike. Vsade samy piesok, okolo pekne jazierka s leknami, bohuzial vychod slnka sme nestihli ale aj tak bolo zatiahnute Miestne deti nam ponukali na prenajom bakelitove “podlozky” na sankovanie na piesku, co sme nevyuzili (a dobre sme spravili), tak sme sa len pokochali tymi tonami piesku.

Ako na Sahare

Dalsia zastavka bola po ceste, kde bola akasi uzina a okolo cerveny piesok. Ten bol aj na nasej tretej zastavke, co boli vlastne Red Sand Dunes, kde sa opat dalo smykat na piesku (a opat sme nesli). Bolo tam vela miestnych deti, ktore k nam hned pribehli a chceli robit velky biznis s poziciavanim podloziek na smykanie. Boli zvedave a velmi sa im pacili Lenkine blondave vlasy, Martinovi zas skoro odtrhli ruku, ked vytiahol mentolove cukriky, o ktore prisiel behom pol minuty (deti si slusne pytali a podakovali, po anglicky!). Stvrta zastavka bola vo fishing village (rybarska osada), co bolo par odstavenych rybarskych lodiciek pri mori a vsade samy smrad (mne sa tam vobec nepacilo). Posledna zastavka splnila heslo “nakoniec to najlepsie”, volalo sa to Fairy Stream a bola to asi 45 minutova prechadzka cez plytky potok s pieskovym dnom. Dobre sa potom chodilo, napravo bola pekna zelena priroda a nalavo rozne pramene stekajuce do potoka po piesku, co vytvaralo nadherne prirodne utvary.

Fairy Stream

Na konci cesticky bol asi 5m vodopad, odkial sme sa tou istou cestou vratili naspat. To bol cely vylet, ktory stal 8 USD na osobu a trval 5 hodin. Zvysok dna sme stravili stahovanim sa a kupanim sa v mori, teda vlastne v oceane, ktory bol dost rozbureny a fukal tam silny vietor, cize si to viac uzili milovnici vodnych sportov ako kitesurfing a windsurfing.
Podvecer sme sa vybrali pozriet mestecko Phan Thiet, v ktorom sme sa pol hodinku presli a sadli sme si do jedneho podniku, kde sme chceli odskusat miestne rybarske speciality. Bohuzial personal vedel len jedno slovo po anglicky (Hellou) a jedalny listok mali vo vietnamstine. Nastastie tam mali po stenach nejake obrazky, tak sme si nieco vybrali a k tomu sme chceli 2 ryby, co som im nakreslil na kusok papiera, bohuzial tie nam nakoniec nedoniesli (este ze pivo nam nalievali takmer stale). Veceru sme teda dokoncili v blizkosti naseho ubytovania a rozhodli sme sa, ze na dalsi den pojdeme popri pobrezi trocha dalej (na sever).

Phan Thiet