Vylet do vnutrozemia

Fotogaleria k clanku

Tak si tu prave sedime doma (konecne mame internet) a rozmyslame, ako napiseme dalsi clanok. Nie ze by nebolo o com pisat, prave naopak. Kazdy den nieco zazivame a keby sme sem pisali vsetko, asi by sme 2 hodiny denne stravili nad nasou strankou. Aspon v hlavach uz mame pripravenych niekolko clankov, ale teraz sa s vami chceme podelit o jeden aktualny vylet, ktory sme absolvovali v stvrtok a piatok (19-20.2.).

V stredu vecer sme asi okolo desiatej vecer sedeli na Food festivale (o tom bude clanok tiez ) a napchavali sme sa roznymi dobrotami. Boli s nami aj Tomas s Tan (Safariboat) a medzi inym spomenuli, ze sa na dalsi den chystaju do vnutrozemia dat si opravit auto. Ponukli nam, ci nejdeme s nimi. Samozrejme sme rozmyslali, ze ci sa nam chce a ze ci nejdeme zajtra do roboty ale nakoniec sme teda aj napriek rannemu skoremu vstavaniu suhlasili, pretoze sa to javilo ako dobry vylet s ludmi, ktory sa tu v Thajsku vyznaju a Tan ako rodena thajka samozrejme ovlada thajcinu, co je niekedy velka vyhoda (tam kde nechodia turisti malokto z domacich vie anglicky).

Rano sme vstavali uz o 4 hodine (Lenke sa zle spalo a spala velmi malo), pretoze trajekt isiel uz o 5:00 z pristavu a trebalo byt aspon 15 minut predtym uz na mieste. Pokojna plavba trvala asi 2 a pol hodiny. Teda plavba bola pokojna ale thajci na lodi az tak pokojni neboli a tak sme nacuvali thajskemu blabotu spojeneho s TV vysielanim v thajskom jazyku. To este bolo v pohode, podarilo sa nam nachvilu aj zaspat, ale zobudili nas kohuty (naozajstne zive), ktore thajci niesli na kohutie zapasy (asi) – parada.

Dalej sme isli vnutrozemim autom asi 2 hodinky a bolo sa aj po ceste na co pozerat. Ja osobne som si myslel, ze je to vacsi zapadakov, ale okolie bolo velmi pekne, cesty uplne perfektne a priroda okolo velmi pekna (vsade zelen, palmy, rieky). Koniec nasej cesty bol v mestecku Nakhon_Si_Thammarat, v ktorom si Tomas dal auto do opravy. My sme uz medzitym behali po ulickach tohto mesta, v ktorom cudzinci neboli takmer ziadni, teda vlastne len my. Kazdy po nas pozeral ako keby sme spadli z Marsu, usmievali sa na nas, ukazovali vztycene palce (aj policajti) a pytali sa nas ci sme OK Vsetko bolo ok az na to teplo (bol prave obed) a tak sme sa s radostou isli “zchladit” do Carrefouru, co bol vlastne obchodny dom podobny tym nasim (bolo tam aj Tesco-Lotus, Robinson, nechybalo ani KFC). Popozerali sme sa a kedze sme vlastne nic surne nepotrebovali kupit, tak sme pockali na Tomasa s Tan, kym vybavia auto v servise a pozicaju dalsie.

Nakhon Si Thammarat

Obchodny dom Robinson

Tak sa aj stalo a uz okolo 13tej hodine poobede sme uz sedeli vo vychladenom aute domacej znacky a smerovali sme popozerat sa po okoli, presnejsie na nejaky vodopad. Tych bolo v okoli niekolko, tak sme si vybrali doporucovany vodopad s nazvom Phromlok. Na mieste sme zistili, ze ma 9 urovni. 3 z nich boli pristupne verejnosti a dalej nas zobral len miestny sprievodca da sa povedat na vlastne riziko. Riziko tak velke to teda nebolo, ale stalo to za to, pretoze tie dalsie urovne boli nadherne. Na niektorych miestach sa dalo aj okupat co som ja s Tomasom aj vyuzil, babam sa nechcelo

Nadherny vodopad

Neskor sme sa vratili do mestecka, kde sme isli pozriet rybnik plny ryb. Obchodnici tam za smiesne peniaze predavali chleba a krmivo pre ryby, vdaka ktoremu sme videl naozaj pekne kusky. Myslim, ze to boli hlavne sumce a kapre a bolo ich tam naozaj vela a boli dost velke (kapre aj 60-70cm, sumce aj vyse metra). Hned vedla rybniku sme sa lacno a dobre najedli a kedze sa uz medzitym zotmelo, vdaka Tan sme sa ubytovali v cistom hoteli v izbe (asi 200Sk na noc za 2 osoby) s teplou vodou, klimatizaciou a TV. Unaveni sme okamzite tvrdo zaspali a zobudili sme sa az na Tomasove budenie klopanim na dvere izby.

Kedze jeho auto este stale nebolo dokoncene, cas sme “zabili” dalsim shoppingom a pokupili sme uz aj nejake veci do domu. Po vymene pozicaneho auta za Tomasove opravene sme opustili toto pekne mestecko a vydali sa na cestu spat. Zastavili sme sa na jednej peknej plazi, kde sa velmi casto zjavuju ruzove delfiny. Tie sme videli sice len z dialky, ale bol to pekny zazitok. Plaz bola velmi pekna a nebol na nej skoro nikto. Cas sa nam uz kratil, tak sme sa nestihli ani okupat a isli sme smerom k pristavu.

Rozpravkova plaz

Zastavili sme sa este na jednom mieste v lese, kde Tomas s Tan uz raz boli a videli velmi vela opic. Ked sme tam prisli, videli sme len zopar psov a jedneho starsieho domorodca, ktory tam zil. Vravel, ze opice tam chodia v urcitu hodinu ale ze dnes neprisli. Tak sme smutni chceli zjest banany, ktore sme im predtym nakupili, ked tu zrazu… opica, druha, tretia ! Zrazu ich z lesa prislo asi 30 a priblizili sa k nam uplne skoro na dosah. Samozrejme mali zalusk na banany a my sme ich vsetci nimi krmili. Bolo to neuveritelne, vidiet takto opice “nadivoko”, niektore mali aj mladatka na chrbte, niektore sa zase navzajom cistili, tie ktore sa nebali k nam priblizit si brali banany z nasich ruk a samozrejme nechybal ani ich Boss. Velmi pekne miesto a ja osobne som sa snazil aj zapametat kde zhruba to bolo, ked pojdeme niekedy zas okolo…

Divokozijuca opicka (na obrazku vpravo) ;-)

Unaveni sme dorazili k trajektu akurat na cas, stihli sme vidiet este asi pol rocneho slonika (nakrmili sme ho cukrovou trstinou, ktoru predavali jeho majitelia), pozreli sme si Buddhu v pristave a hned potom sme sa uz tesili na prichod na Koh Phangan a teda vlastne domov. Ved vsade dobre, ale doma najlepsie, poznate to