Nas dvojmesacny vylet sme si s priatelkou naplanovali aj s pomocou Brana na opacnu (teda zapadnu) stranu Thajska, nizsie na juh, ak polohu na mape porovnate s Koh Phanganom. Uz pri prichode speedboatom (cesta z vnutrozemia Thajska trva hodinku) je zrejme, ze Koh Lipe je malicky malebny ostrov s prekrasnou cistou vodou. Ostrov sa nachadza na zapadnom pobrezi na juhu Thajska a je sucastou narodneho parku Tarutao. Ten tvori niekolko ostrovov, ktore su aj vacsie ako Koh Lipe, avsak ovela hornatejsie a myslim ze hlavne kvoli tomu takmer neosidlene. Koh Lipe vsak naopak je civilizovany a pripraveny na turistov kazdeho typu. Preto nas neprekvapilo, ked sme stretavali aj nemcov, dochodcov, ci backpackerov. Nechybalo aj vela Slovakov ci Cechov, ktorych zvycajne v Thajsku malokedy vidate.
Ostrov je dlhy asi 3km, siroky asi 1km, preto na nom skoro vobec nie su cesty a motorky na nom jazdia len na malom kusku. Jazdia na nich iba domaci, nam turistom stacia na presun vlastne nohy pripadne bicykle. Ostrov ma viacero peknych plazi, dve hlavne su Pattaya Beach (na juhu ostrova) a Sunrise Beach (logicky na vychodnej strane). Priroda je velmi pekna, najkrajsie je vsak more, ktore je ciste a spolu s pieskovymi plazami vytvara krasne prostredie kde sa asi neda urobit zla fotka. Samozrejme tam turisti chodia nie len za oddychom a dobrym jedlom (restauracii je tam vela) ale najma za potapanim a snorchlovanim.
My s priatelkou-nepotapackou sme niekolkokrat snorchlovali, jeden den sme skusili aj potapanie. Ja mam za sebou uz vyse 100 ponorov, som divemaster, co mi umoznovalo aj vdaka jednemu pohodovemu thajcovi – Williemu (zrejme aj majitel potapacskeho centra) zobrat priatelku do vody na skusku – tzv. Discovery dive. Nanestastie sa nam pri prvom ponore potvrdilo to co pri snorchlovani. Priatelka nemoze vyrovnat tlak v stredousnych dutinach, pravdepodobne z dovodu upchatej eustachovej trubice. Tuto indispoziciu ma len velmi malo ludi na svete, nijako to v beznom zivote neobmedzuje, ale potapat sa s tym neda (musim pozriet este na internete, co sa s tym da spravit). Tak ci tak sme si spravili peknych 30 minutovy ponor v metrovej hlbke pri plazi, kde boli more hlboke 2 az 3 metre a myslim ze to bol pre nu naozaj pekny zazitok. Vdaka krasnemu moru sme videli aj nejake rybicky, vyskusala si “bezvahovy” stav a to, ze potapanie naozaj stoji zato vam dokaze aj toto krasne Branove video z Koh Lipe. Druhy ponor priatelka teda snorchlovala, ja som sa pridal k malej skupine potapacov pod Willieho vedenim. Ponor bol pekny, viditelnost v mensej hlbke bola asi 18 metrov, v hlbke to bolo nieco okolo 12 metrov. Vela velkych ryb sme nevideli, naopak vselijake male potvorky (ja na ne moc nejsom) boli vsade na okolo. Ak by pocasie v tom obdobi nerobilo take velke prudy, urcite by som isiel potapat aj na druhy den na ine lokality, kde by to bolo urcite zivsie.
Tak ci tak odporucam potapanie na Koh Lipe a najma snorchlovanie, je to naozaj pekne a za maly poplatok vas odvezu na clnku na blizke snorchlovacie miesto. Na ostrove sa okrem potapania a oddychovania neda moc co robit a tak sme sa podla planu presunuli na nedaleky ostrov Langkawi, ktory uz je v Malajzii. Ale o tom nabuduce, mile deti
velmi pekne napisane a krasne fotky.
“Priatelka nemoze vyrovnat tlak v stredousnych dutinach, pravdepodobne z dovodu upchatej eustachovej trubice. Tuto indispoziciu ma len velmi malo ludi na svete…” , vedela som, ze Hanka je nejakym sposobom vynimocna
PA